mrazive nedelne rano

Tuzba ulovit lisku v januari na snehu sa zmocnila aj mna.Takze som aj ja, ako mnohi liskari, vysedaval na posedoch a snazil sa, aby sa moj sen stal realitou.“Ved co je to strelit lisku v zime?! Jednoduche...Staci vnadit, pripadne zavabit a je to!“No len mne sa akosi nedarilo a velakrat som poriadne vymrzol na posede a lisku som ani len nevidel, nieto este strelil.Dokonca aj pri -15 pod nulou som bol ochotny vydrzat aspon 2hodky na posede.Ranne vstavanie bolo na tom najhorsie.Nie a nie to moje telusto vyhnat z perin do mrazu. Najhorsie to bolo asi v nedelu rano, stale som budik posuval po 5 minutach.Nakoniec som sa prehovoril a kedze uz bolo dost hodin, vybral som sa na najblizsi posed.Na nom som liskarske stastie este neskusal.Zapisal som sa do knihy a rychlo do chotara.Z auta som vystupil este za tmy, ale kym som sa presunul k posedu, uz sa briezdilo.Vliezol som do kazatelnice, pootvaral okna a pohodlne sa ulozil.Hned, ako som pozrel k lesu, vidim, ako pomaly ide liska smerom na mna.Tak som si ju pustil na 60m, cmukol, aby zastavila a cely roztraseny som strelil.A vdaka sv.Hubertovi aj trafil:-). Prave svitalo, ked na maly moment prerusila ranne ticho v reviri rana z gulovnice.Uz som si aj ja mohol naplno uzivat uspech pri ulovenom lisiakovi.Navyse pocas krasneho slnecneho januaroveho rana pri -12stupnoch. Este mi ani nestihla byt zima a ja som sa vracal domov s krasnym lisiakom.:-) Dakujem polovnickym patronom za krasny zazitok. PS:Fotka je len z mobilu, pretoze fotak som nechal zamerne doma, nakolko sa mi uz viackrat stalo,ze som v love uspesnejsi, ked ho nemam pri sebe:-D Uz ho povercivo obvinujem z neuspechov :D Lovu Zdar!