Šesť hodín dohľadávky.

Ráno som sa vybral aj s kolegom na vychádzku, aj keď nám počasie moc neprialo, dolinkami sa prelievala hustá hmla. Hľadali sme jeleňa III. vekovej triedy a len sme vyšli z auta, prešli pár metrov a na kraji rúbane bolo badať pohyb. Lepšie sme sa zadívali cez riedku hmlu a zbadali sme sedem jeleňov odhadujúc medzi 5-9 rokov. Vybrali sme súceho na odstrel, kamarát sa pripravil a padol výstrel. Strieľal asi na 150 m, jeleňa trošku myklo a s ostatnými sa nám stratil v hmle. Na nástrele sme nenašli žiadne stopy po zásahu, tak sme v malej rojničke prešli asi tristo metrov v smere kam utekali, ale nič. Smutno sme sa vrátili z hory domov, strelec musel ísť do práce. Mne to nedalo, nakoľko som evidentne videl ako po rane jeleňa trhlo, tak som zavolal kamáratovi s farbiarom a pobrali sme sa späť na nástrel. Možno po 500 m, našla sučka prvú farbu. Farby bolo čoraz viac. Asi po troch kilometroch v ťažkých kopcoch sa nám podarilo nájsť postreleného jeleňa a dostreliť ho. Mal prestrelené obidve predné nohy. Bolo to náročné časovo aj fyzicky, ale bol som veľmi rád, že sme jeleňa nenechali trápiť sa a zbavili ho asi ukrutných bolestí. Jednalo sa o 6-7 r jeleňa, cca 120 kg váhy, vidlicový desaťtorák s jedným odlomeným parohom nad strednou vetvou. Lovu zdar.