Na najvyššom bode revíru.

Jeseň mám najradšej v najvyšších častiach revíru, pretože lovy v starých porastoch jedlí, bukov, a javorov majú svoje zvláštne čaro. Sú však i patrične náročné. Častá zmena vetra ale najmä šuchot lístia často evokujú dojem, že hora je úplne prázdna. Zver tu má podľa počasia a najmä vetra svoje obľúbené miesta. Tie treba najprv nájsť a potom vymyslieť, ako sa k nej v 20cm vrstve šuchotajúceho lístia dostať. O tejto čriedke asi 8 ks vysokej som už vedel z predchádzajúcich vychádzok, pretože ma už zo tri krát obabrali. Nakoniec som sa k nim zo šťastím v silnom vetre dostal cez hrebeň zarastený hustými mladinami tak, že o mne nemali ani tušenia. Dlho som vyberal čo odloviť. Dva jelienky - ihličiak a osmorák - chovné, mladé jeleničky kondične výborné, tak som sa rozhodol pre slabšie z dvoch jelienčat. Jelienok po rane za lopatku, na rebrá ostal v ohni a ostatné kusy nevediac čo sa deje znepokojene ale bez náhlenia odtiahli do najbližšej mladiny. Táto partia už má odo mňa toho roku pokoj. LaLZ!