Môj prvý zlatý :)

Bol pondelok a lial dážď. Môj krstný syn bol doma na dovolenke z Anglicka. Keď mi zavolal či nejdeme na poľovačku, spočiatku sa mi nechcelo,ale o hodinku keď prestalo pršať sme predsa išli. Rozmýšľal som,že po daždi bude aj zver vo väčšom pohybe a tajne som dúfal, že uvidíme srnca,ktorého som tento rok už 2 krát na okamih videl. Vyšlo slnko a hoci bolo blato a mokro, počasie bolo zrazu nádherné, voda sa na lúke a pšeničnom poli vyparovala, foxteriérka nám robila príjemnú spoločnosť. Kúsok sme na rozhraní lúky a poľa prešli a v tom vyskočil pri nás asi na 30m vytúžený fešák. Hneď som videl, že je to on, koho som tajne v srdci chcel uvidieť. Pobehol oblúkom asi na 130m, skrčili sme sa a pozorovali ho asi 10-15min,neviem či to bolo počasím,ale prestal si nás všímať a pokojne sa pásol. Rozhodol som sa strieľať, srdce mi síce strašne bilo, ale moja druhá láska guľobroková kozlica v ráži 6,5x57R ma nesklamala. Po rane padol a sa hned stratil v pšenici. Ked sme k nemu prišli dali sme mu poslednú úctu a dlho ho pozerali a vytešovali sme sa z neho... Ten pocit ved sami poznáte... Dlho som rozmýšľal, či sem pridať fotku, lebo závisť sa všade okolo šírila, ale sám tu rád pozerám fotky a teším sa z nich a úspechu ostatných, len bohužiaľ nie všetci sme takí...