Konečne prvý

Ihneď po práci sa prezliekam do obľúbenej farby, veci sú čiastočne zbalené iba pušku prehodím cez plece a sadám do auta. Cesta ubehla rýchlo aj z toho dôvodu, že na hodinách už bolo pol šiestej, takže som sa musel poponáhľať. Po dorazení na našu poľovnícku chatu s prekvapením zisťujem, že už konečne začali kosiť kukuricu. "Na tento okamich som veru čakal dosť dlho" , takže nebolo o čom rozmýšľať kde sa pôjde. Sadol som si asi tak 100m od okraj zákosu. Vietor dosť nepríjemne fúkal, a zazdalo sa mi, že nie som dosť kritý.Preto som sa presunul na okrak zákosu, aby som videl pozdĺž neho a aj na jeho koniec. Netrvalo dlho a práve z toho konca zákosu som začul podozrivé šuchotanie. Vietor utíchol a tak som sa mohol z istotou uistiť, že idú diviaky. Stáčam puškohľad na 2,5x zväčšenie, odisťujem poistku a z pripravenou puškou čakám na stoličke čo vykukne z kukurice. Ani som sa nenazdal a jedno čudo je vonku. Kríž vyššie na lopatku aby som nechitil kukuricu...rana...270WIN, Hornady SUPERFORMANCE a diviača padá ako podťaté. Ďakujem Diane, ďakujem Svätému Hubertovi, že mi už konečne dopriali stať sa lovcom diviačej zveri. LaLZ.