Kráľova hoľa s pýchou sa na nás diva...

Ruja už pomaly dohasína. Bola rušná, hlučná, úžasná. Videl som jelene mladé, staršie, zväčša chovné. Niektoré som viac cítil, ako videl. Svitanie ma našlo v miestach, kde som tento týždeň videl viac jeleníc a mladého osmoráka. Vedel som , že sa tam pohybuje aj starší jeleň. Postupoval som od svažnice hore starou horou a rúbanisko som mal na očiach. Jelenica s teľaťom oberala malinčie na samom hrebeni rúbane. Po chvíli sa ozvalo z mladiny krátke , hrubé zamrnčanie. Dvakrát som sa ozval aj ja. Ostávalo len čakať. Keď sa zjavili ďalšie dve jelenice aj šmolka, už sa hýbať nedalo. Vždy bola jedna na stráži. Takto pozorovaním prešla skoro hodina. Spoločnosť vylepšil silný ihličiak a za ním už videný osmorák. V tom, ako v najgýčovejšom obraze sa nad nimi z mladiny vynoril kráľ. Ticho stál, evidentne zmorený láskou. Poľujem dlho, ale tento obraz sa mi navždy vryl do pamäte. Parožie - pravý očník a nadočník boli zliate spolu a kopírovali siluetu hlavy. Jeleň sa pohol smerom k osmorákovi a čarovný obraz preťala ozvena výstrelu. jeleň okamžite padol dole strminou a zostal ležať tak, ako je - foto. Po meditácii pri nádhernom tvorovi už šlo všetko rýchlo- privolať priateľov , gratulácie, foto, transport a všetko , čo s tým súvisí. Jeleň desaťročný, nepravidelný dvanástorák, okolo 180 CIC, pre mňa však zlaty. Zážitok a spomienka , ktorú prajem každému jeleniarovi. PS: Kráľova hoľa s pýchou sa na nás díva - slová pesničky, ktorú možno mnohí poznajú.