athos je právom v popredi.

večer o 21.30 hod. mi volá priateľ zo susedného revíru, že strelil na jeleňa ihličiaka ešte za svetla. Samozrejme sa pokúšali jelienka dohľadať ale zbytočne. Zavčasu ráno sme už boli na mieste aj s mojím HF Atosom. Situácia nasledovná : - miesto nástrelu zošľapané skrz-naskrz - čas od výstrelu cez 12 hodín - terén - strmina s hustým smrekovým porastom Ostáva len veriť psíkovi . Po 300 metroch vedenia , skôr brzdenia psa na remeni som Atosa vypustil na voľno. Farba na ihličí žiadna. Cca 150 m pes pomaly postupoval dolu strminou a udržiaval kontakt. Zrazu sa stratil a pomerne dlho bol ticho. To som už tušil úspech. Zrazu sa Athos celý natešený objavil a evidentne nás volal za sebou/ oznamovač /. O cca 100 m ležal zhasnutý ihličiak. Radosť všetkých bola veľká z výkonu psa ako aj zo zachránenej diviny , ktorá by v tom teple vyšla navnivoč. Rana - nízka komora , okraj pľúc , bez poškodenia srdca. Oplatilo sa psíkovi veriť / v kútiku duše som však vzhľadom k podmienkam pochyboval o úspešnosti dohľadávky,./ farbiarom a lovu zdar