S mesiacom nad hlavou ...

Tichá, vlhká mesačná noc rušená len mojimi opatrnými krokmi ma milosrdne zakrývala na ceste za známymi zvukmi... Roh kukurice obkolesený neveľkou lúkou a borovicovým lesom bolo miesto, ktoré si diviaci vybrali tento večer.Pomaly postupujem s dobrým vetrom krajom kukurice a sadám si k nim.Som nepozvaný hosť tak len s kávenkou v ruke čakám na svoj diel, ktorý viem že príde. Zdvíha sa vetrík, ruch v kukurici utícha a už vidím veľký čierny tieň ako sa odlepí od zelenej steny.Nechávam diviaka vytiahnuť daľej do lúky keď v tom mi už založenú pušku odsadzuje oneskorené prasa.Nedám sa nachytať usmievam sa... Tretí kus o poznanie menší vyráža z kukurice nasledovaný štvrtým.On mi kladie opäť guľovnicu do pleca a v puškohľade hľadám jeho lopatku .Ranu dávam v miernom pohybe a cítim že som kúsok vzadu. Počujem jasný náraz gule ktorý diviaka otáča a vracia spať.Grúliaca bachyňa boli posledné zvuky a už ostávam v tichu s miernou neistotou.Bude dohľadávka ? Počkám do svetla a budem múdrejší, hovorím si.Moje úvahy prerušujú zvuky z kukurice, ktoré v momente identifikujem.Ťažké výdychy zhasínajúceho zvieraťa ma stavajú zo stoličky a ja pohľadom hľadám oporný bod na kraji lesa.Samotná borovica mi ako maják určuje smer a upokojuje ma minimálne tak ako fakt, že kus je stále na mieste.Pre istotu sa presúvam nižšie aby ho prípadná zmena vetra nezdvihla a ranná dohľadávka by sa tým stala nepochybne ťažšia.Už počujem kamarátove auto a v trojici hľadáme nástrel.Špura v mokrej tráve jasne hovorí o trase úniku, farbu sa nám však nedarí nájsť.Rozhodujeme sa hľadať s \\\"vysokým nosom\\\" smerom k mojej borovici.Prvá rojnica je trošku vyššie, ale druhá, ponorená hlbšie do kukurice je úspešná. Dúšok marhuľovice a pár fotografií končí môj úspešný augustový spln a jagerrecht s čerstvým pečivom na chalupe môjho vzácneho priateľa dáva definitívnu bodku za ďalším jágerským weekendom.Lovu zdar priatelia ...