Niekedy to končí aj takto...

Dnes ráno ma to priam ťahalo niekam von. Po rýchlom premyslení pri knihe návštev revíru volím lokalitu zvanú Podhopkin Járok, kde nejeden náš člen strelil práve tu prechádzajúceho diviaka. V tmavom ráne akoby cítim, že dnes nepríde a musím si počkať na spln. Chlad augustového rána mi zachádza až pod kožu, keď vyše hodiny sedím na nízkej sedačke. Vydrž ešte aspoň polhodinku, hovorím si presne o pol šiestej nadránom – príde líška. Prišla a nie jedna, hoci dvanásť minút „meškali“. V duchu si hovorím, keby som tak ukončil poľovnícky pôst a podarilo sa mi ju uloviť. Nejedenkrát sme nejednu líšku s kamarátom nasledovali, nejedenkrát ma prekvapila, niekedy mi poľovačku prekazili turisti. Dnes sa však plne sústredím na akciu. Vidím jasne dve líšťatá, ktoré vyšli z priľahlej kukurice. Nie sú ďaleko, tak 80 a 90 metrov. Vyberám tú bližšiu a rozmýšľam, či pustiť po nej „guličku“. Váham – biť, či nebiť ? – hoci stojí dlhší čas na mieste. Začne utekať preč a ja si v duchu nadávam, že som nestrieľal. Diana však mladého lišiačika otáča a posiela ku mne. Z pohodlnej guľovej rany „precízneho“ mierenia presedlávam prstokladom na spúšti na rýchlu a pružnú brokovú ranu, okamihy letia prirýchlo a tak z polomierenia, z poloodpása tisknem spúšť a lišiačik padá na mokrú zem. Potom to už všetci poznáte, nasleduje radosť z úlovku, posledná pocta ulovenej zveri, strelecký zálomok i posledná fotka. Lebo niekedy to končí aj takto, presne tak, keď sa končí poľovnícky pôst... Zbraň : Guľobroková kozlica Bettinsoli Combo 12/76 – 8x57 JRS, strelivo : S&B Buck Shot 42,5 g 4,5 mm, vzdialenosť : 30 m