Posvätný jednorožec

"v hrudi ho náhle niečo pichlo, zapálilo. Myšlienka rýchlo újsť, stratiť sa v tieni lesa ho celého bleskovo pohltila. No podišiel len pár krokov a nohy ho zrazu prestávajú poslúchať, kolená sa mu začínajú podlamovať. Zahľadí sa do tône lesa, nie tam už nedôjde. Tak nechá telo klesnúť k chladnej zemi, skloní svoju hlavu a posledný krát privonia k voňavému malinčiu, ktoré mu vyzdobí zelený veniec. Svoj zrak uprie do diaľky a odchádza, posvätný..."