Prvé stretnutie

Včerajšia večerná čakaná nedopadla tak ako som dúfal, pretože asi na 100 metrov som si so synom zradil krásneho asi 4 ročného nepravidelného šestoráka , ktorý bol aj tak zaneprázdnený srnkou lenže vietor a bohyňa lovu Diana mi ho nedopriali.Tak sme sa sklamaný spolu so synom vracali domou , keď pred knihou návštev revíru sme zbadali iného polovníka a tak sme sa dali do reči.Ja ako prvý som mu povedal čo som videl a aký som mal zážitok a potom sa rozrozprával aj on.Vraj na druhom konci revíru videl asi 20cm 5 ročného špicáka lenže kým dal do strelného okna gulovnicu tak mu zmizol v malinkej asi 5 metrovej časti kukurice ktorá sa nachádzala v čerešnovom stromoradí.......Ráno 3:40 zvoní budík ale to ma už syn čaká a trasie mi nohou -tatino pomee.Tak vstávam a o 4:05 už sedíme na posede a čakáme na toho výradového špicáka zo včerajška.Nič sa nedeje len asi 8 zajacov si pobehuje po skosenom poli jačmeňa."Nastal čas" hovorím synovi dáme si niečo pod zub ešte som to ani nedopovedal a syn mi hovorí tatino "tam je srnec" ja sa pozerám ale nič nevidím až po chvíli zbadám siluetu srnca ako si to mieŕi rovno na mna po pod čerešne.Syn ho obzerá a hovorí"je to vydlák , má náznak šestoráka asi 3-4 roky ak chceš strieľaj" ako si som pozabudol na toho kvôli ktorému som sem prišiel a vyťahujem gulovnicu z okienka a čakám kým sa mi srnec natočí.Srnec sa mi pomalinky natáča ale nie aby zastavil on si pomalým poklusom mieri do kukurice lenže to už stláčam spúšť a srneč značí vysokím výskokom zadnou časťou tela a na to mi syn hovorí "budeme mať robotu dostal asi na mäko". Srnec uteká po kukurici a asi o 20 metrov sa kukurica trasie iba na jednom mieste.Pozerám na hodinky je presne 5:25.Čakáme asi 5 min a ideme sa pozrieť na nástrel kde nachádzame veľa krvi.Ideme po nej a asi po 10 metroch zastavujeme pretože srnec sa dvíha a uteká pred nami rovno po kukurici.V puškohlade ho dobre nevidím preto radšej nestrieľam.Tak ideme dalej po stope asi 200 metrov a po ceste nachádzame vnútornosti.Stopa sa stáča asi o 90 stupňov do ľava do dolinky. Ideme teda ďalších asi 150 metrov kde sa stopa točí zasa doprava a o 70-80 metrov nachádzame už zhasnutého srnčeka.No ale teraz zasa rozmýšľame kaďe pôjdeme naspäť.Otec vybral cestu a tak ideme po mokrej kukurici a nie po "celkom suchom" terenéne do mierneho kopčeka von z kukurice a srnčeka ťaháme za sebou.Vychádzame z kukurice a hovorím synovi teraz ho ber ty lebo ja už nevládzem tak ho syn ťahá po zablatenom poli asi 250 metrov na miesto zásahu pod čerešničky.Kím ho ja vyvrhujem syn sa vydýchava .Potom nasleduje pocta ulovenej zveri,syn mi dáva zálomok a nasleduje už len fotenie a preprava domov.Ďakujem Diane a sv.Hubertovi za krásni zážitok a tiež za "najdlhšiu dohľadávku"....Prepáčte za ľavý bok ale pravý bol celý čierny od blata :)