popis: V živote poľovníka sa striedajú lovy úspešné, neúspešné ale aj také, na ktoré by najradšej zabudol... Existuje však aj kategória lovov výnimočných, v ktorých kamienky poľovníckeho zážitku vyplnia do posledného miestečka mozai...V živote poľovníka sa striedajú lovy úspešné, neúspešné ale aj také, na ktoré by najradšej zabudol... Existuje však aj kategória lovov výnimočných, v ktorých kamienky poľovníckeho zážitku vyplnia do posledného miestečka mozaiku a vytvorený obraz sa bez zveličovania môže nazvať obrazom dokonalým ... Srnčiu ruju som sa rozhodol prežiť v Rusoveckom revíri nie však na poli bez kulisy lužného lesa ako som mal vo zvyku po iné roky, ale v lese popredkávanom slepými ramenami, obklopenými hustým podrastom.Medzi touto divokou krásou sú však aj obrábané neveľké polia.Tento rok boli zasiate obilninou a tak \"požatevné\" strnisko sľubovalo pri troške šťastia zážitky, pre ktoré som si prišiel.Večerné pirše som vynechával, zver je tu rušená psíčkármi a tak vychádza von až tesne pred zotmením.Prvé rána boli v znamení slabých srncov, sŕn so srnčaťami ale aj diviakov rôznych váhových a vekových kategórií.Rozmaznaný mojími nedávnymi úspechmi som už však hľadal srnca trošku iného, skrátka takého, z ktorého budem ťažšie zaspávať.Pred štvrtou ráno som už ticho stával pod starým dubom a počúval rúdel diviakov, spokojne odchádzajúcich z nedaľekej kukurice, hlasy volaviek letiacich na svoje denné lovištia...Moje ranné taženie v tejto časti revíru mi však neprinieslo srnca na ktorého by som sa \"zavesil\", ale na druhej strane mi prinieslo toľko blízkych kontaktov so zverou že som odchádzal poľovnícky nadmieru spokojný.Dve požaté polia obklopené na jednej strane lužným lesom z druhej strany kukuricou a hustými remízkami boli mojim druhým \"ihriskom\", kde som hľadal môjho protihráča.Prvé ráno som si sadol na posed a už za tmy som videl ako na biele strnisko vytiahol kus srnčieho.Hranatá silueta s hrubým krkom mi napovedala že je to srnec, aký to som však nevedel.Prvé prebudené spevavce mu dali vedieť že svitá a tak ako vyšiel a rýchlo sa napásol tak sa aj rýchlo stratil a už nevyšiel.Nevadí, v duchu si myslím, na prvé ráno je to úspech.Pole je obsadené,ráno som tu a sadnem si na stoličku s dobrým vetrom a skúsim ho na kratšiu vzdialenosť prečítať.Bolo šesť hodin ráno mladý čas, tak som ešte išiel preveriť okraj kukurice kade do nej vstupujú diviaky.Ako tak z nohy na nohu kráčam jej krajom, hustá remízka po pravej ruke pomaly končí a ja už vidím ako pomedzi agáty presvitá druhé strnisko.Registrujem z druhej strany pohyb, inštiktívne si kľaknem a pomedzi riedke stromy vidím kus srnčieho prenasledovaný druhým.Ja som však nekrytý na ceste medzi kukuricou a remízkou cítiac sa ako zlodej v dome v ktorom majiteľ nečakane zažne svetlo.Ja schúleny v strede cesty, srna na desať metrov kráčajúca ku mne a srnec, na ktorého som škúlil spoza klobúka, snažiac sa zistiť čo má na hlave.Všetko trvalo samozrejme pár sekúnd to mi však stačilo aby som vedel že mám do činenia s pomerne vysokým šestorákom s krátkou zadnou výsadou na jednej strane a na druhej strane vidla ?? Zdala sa mi alebo mi výsada unikla ? Každopádne zrelý srnec z hmotou dole unikal po mojom odhalení za opatrnou srnou a rujný pár dopĺňalo minuloročné srnča, ktorá ani netušilo prečo jej mama tak zbesilo uniká do krytu.Srnec mi síce zastal pod horou a ponúkol mi komoru, ale na bezpečnú ranu a blízkosť cesty som na ranu ani nepomyslel.Po chvíli som sa pozviechal z polámanej kukurice na \"dreifus\" a tešil sa z nečakaného daru.Rujná srna s dobrým srncom mi dáva veľkú šancu na úspech v nasledujúce ráno. S vedomím, že večer príde Maťka a ja mám zisteného srnca som skoro tanečným krokom precifroval popri kukurici a v tichosti zmizol do cestičky, kde som mal ukryté auto.Budík som ráno nečakane prekvapil, že som ho skôr zrušil ako on mňa zobudil.Rýchla ranná káva a už spoločne nasadáme do auta a do knihy píšem trištvrte na štyri ráno.V lese je ešte hlboká tma, my zatláčame jemným puknutím dvere a v tichosti sa presúvame k poľu, kde som mal minulé ráno moje stretnutie .Môj plán bol dostať sa ak nám to vietor dovolí ku kukurici a tam čakať, poprípade aj písknuť .Na rohu ešte za plnej tmy zdvihnem gukker a vidím v strede strniska vypasený kus srnčieho.Mám pocit podľa postavy že je to srna, nie som si však istý.Plán meníme, sadáme si obaja na stoličky do vysokej buriny a čakáme na lepšie svetlo.Zdvihol sa ranný vetrík, neklamný znak svitania a my po chvíľi jasne rozoznávame srnu a som si istý že je to tá mladá ,ktorá včera robila garde dámu svojej záletnej materi.Fajn,si vonku vietor máme od Teba a predpokladám že dvojica,ktorá nás zaujíma je tiež niekde na blízku.Hrdzavá mladica sa prepásla až k línii lesa,do ktorého sa po posledných prežutých agátových lístkoch ukryla.Kde je náš srnec ? S nemým vyslovením mojej otázky, počujem za chrbtom Maťkin šepot - Kus !Áno, z kukurice však nevyšiel srnec ale samotný dobre postavený kanček-sekáč.Defiloval pred nami zaskočený náhlym svetlom.V kukurici sa zdržal viac ako bolo bezpečné a teraz odhalený, nevie ktorým priechodom uniknúť.Divadlo trvalo pár minút a kanček tak ako srna sa vnára do prítmia lesa a my vstávame zo stoličiek.Rozhodujeme sa pomaly prepiršovať popri kukurici na druhé strnisko.Ohmatávajúc nohami každú halúzku ticho kráčame líniou kukurice,keď nás zastavuje další pohyb.V triedri vidím ocecanú neveľkú bachyňu v tom momente aj druhú, ako zrýchleným krokom idú cez strnisko.Prasce, ktoré stále nevidíme zrazu vyrazia a jedenásť markazínov spolu s matkami nám ponúka pastvu pre oči.Obaja stojíme a nevieme sa vynadívať na dlhý vláčik, ktorý posledným minivagónom mizne v húštine a my pokračujeme piršujúc daľej.Opatrne rozhŕňame halúzky,brániace výhľadu na druhé strnisko.V našej blízkosti je však prázdne,odvážnejšie si preto sadáme na stoličky a aj keby nám Sv Hubert už nič neposlal neodchádzali by sme s prázdnou dušou.On však mal dnes s nami iné plány ... Do ruky beriem vábec a rozhodujem sa pre hlas mladej srny v úzkosti.Starého srnca od srny ťažko odlákať, nemení istú lásku za lásku sľubovanú.Nádej mám však v materinskom pude srny,ktorá by mohla na môj nárek priskočiť a tak dotiahnuť aj svojho partnera. Po mojej sérii, do ktorej som vložil všetky hrôzy číhajúce na neopatrné srny sa chvíľu nič nedialo ...Čo sa však za pár minút začalo, bolo ako z veľkej knihy. Asi na 150 metrov registrujeme pohyb a srna hľadajúca s hlavou tesne nad strniskom, sa rýchlo približuje k našemu krytu.Po chvíľi skoči do remízky v zápatí z nej vyskočí, nevie určiť z ktorého rohu sa ozvalo moje úpenlivé volanie.Už ju máme na pár desiatok metrov kedy sa istiac zastavuje, napružená ako tetiva.Spoza zeleného ostrovčeka, ktorý nám znemožňoval výhľad na stred strniska sa s \"nízkym nosom\" ukázal náš srnec.Dobehol istiacu srnu a jeho zrazu drobná chôdza mi v momente prezradila na čo sa chystá ...Môj ukazovák už uložený na spúšti sa uvoľnuje a ja spolu s Maťkou ani nedýchame.Keby som mal aj ja raz padnúť, tak by som asi chcel aby to bolo takto ...Srnec pokladajúci posledný krát svoju srnu z nej zoskakuje a moja červená bodka je už však pevne usadená za jeho lopatkou.Maťkin trieder akurát klesá z jej krásnych očí, keď sa srnec láme v ohni.Odskočil ?, pýta sa ma.Nie, nie, to len srna odpovedám s úsmevom ... V tichosti sedíme, lovecké napatie z nás padá a s pokorou sa bok po boku blížime k nástrelu .Hlboká vidla na jednom parožku mi ešte viac pridá na nálade a viem že som sa včera nemýlil.Prijímam s objatím Maťkin zálomok a fotografovanie s červenou prácou zatvára kapitolu krásneho rána. Áno len zatvára,lebo ešte dve skupiny lanštiakov majúcich strach že sa do príbehu nedostanú, nám bežia cez strnisko a dávajú tak definitívnu zelenú bodku za našim ranným dunajským príbehom.Lovu zdar priatelia ... zobraziť celý popis