Cyrilo-Metodsky srnec

Tohto srnca mi Sv. Hubert spolu so Sv. Cyrilom a Sv. Metodom dopriali v deň ich sviatku, na spiatočnej ceste z návštevy revíru. Vracal som sa svojim letným posliedkovým oblúkom z Beňkovnej, a vo vysokej letnej tráve som zaregistroval pohyb srnčej zveri. Zmeravel som a na asi 80 metrov som začal čítať srnca s parožím šestoráka s malými ostrými výsadami, ktorého ľavý kmeň bol esovito stočený. Vo vrecku som mal povolenie na lov srnca druhej vekovej triedy, ktorý mal byť ulovený na Poľovnícke dni PZ Sokol Pichné 2012. Hlavou mi prebehol ten známy hlas: Tento je ten pravý. Zamieril som opretý o strom na komoru, vydýchol, udrelo srdce, prst začal tlačiť na spúšť a za dedinou zaznel výstrel. Srnec zmizol v tráve a srdce mi začalo udierať tak silno , ako len moje telo mohlo zniesť. Ukľudnil som sa, v hlave mi prebehlo všetkých 200 scenárov a vybral som sa pozrieť čo som napáchal. Na nástrele som ho našiel. Pokochal som sa a keďže som to mal domov necelý kilometer, naložil som ho do ruksaku a ponáhľal sa za otcom. Prekvapenie ma čakalo doma pri rozrábke po vytvorení tejto fotografie. Srnec mal chrup, ktorý si pamätal moje prvé školské roky. Keď mu na chovateľskej prehliadke určili vek 9 rokov, potvrdilo to moje očakávania, no skromne som mu dával 11 :)