v jedno májové ráno...

Po výdatných dažďoch sa konečne ukázalo slnečné ráno, ktoré ma vyburcovalo k raňajšej pochôdzke revírom. Prechádzajúc hrebeňom som narazil na zvláštne sa pohybujúceho srnčeka.Po priblížení na pár metrov som srnca našiel, ležal na boku a ťažko dýchal, zodvihol hlavu, pozrel na príslušníka ľudského rodu, ktorí mu spôsobili toľké trápenie...premohli ho sily...položil hlávku do zarosenej trávy...čakajúc na to posledné... V to krásne ráno som ukončil jeho mladý život sanitárným odstrelom. Prehliadajúc vychudnuté telíčko 2 ročného srnčeka našiel som silno zhnisanú ranu po strele guľovou zbraňou. Kto ju spôsobil sa nikdy nedozviem...