starý známy

Dnes ráno ako som vstal,hneď som vedel že bude dobrá poľovačka po daždi.Hneď som mal v hlave plán trasy dnešného lovu.Už od vlani som mal srnca vyhliadnutého,ale tento rok som nemal čas ho pozrieť,tak som sa vybral tam.Po ceste som mal veľa kusov jelenej zveri.Konečne som sa dostal na to miesto,z kade som ho sledoval aj naposledy.Sadol som si na stoličku a čakal.Po polhodinke ma prišla pozrieť diviačica so štyrmi prasiatkami asi na 5 krokov.Zrazu kuknem pred seba a ten môj starý kamarát stojí predo mnou na 80 metrov.Trošku som zostal sklamaný,lebo vlani bol o dosť silnejší.Poriadne som ho ešte popozeral a rozhodol som sa ho uloviť.Mal som čas,lebo sledoval prasiatka ako sa hrajú po hore.Zamieril som mu na krk a zaznel výstrel....Kolegovia mi vraveli,keď ho uvideli,že keď som bol malý,musel som sa dlho zasierať,lebo toľko šťastia ako ja nemá možno nikto z nášho okolia.Ja neviem či je to tým,ale Diana a Sv. Hubert Vám veľmi pekne ďakujem.Lovu Zdar!