Za šípkovým kríčkom

Vo štvrtok sedím v práci a zrazu zazvoní mobil.Zajtra ráno bez všelijakých výhovoriek Ťa čakám u mňa doma a ideme na srnca-hovori kamarát.Ja som ani nestihol odpovedať a už zložil.Zo zaneprázdnenosti som tento rok bol na srnca len raz ,tak som sa aj tešil.Ráno o štvrtej sme už sedeli na posede,bol to pre mňa vysoký sedák na strome,tak som sa len mrvil,mám fóbiu z výšok tak som kamaráta prehovoril na pirš.Neprešli sme ani tristo metrov a zbadali sme srnu s mláďaťom,ktorí sa len obzerajú za seba.Kuknem sa lepšie a chcem akurát povedať kamarátovi že aj tam je niečo,keď mi on pošepká:\"to je on,teraz už musím isť bližšie sám.\"Obhrýzal mladé výhonky so šípky.Už som sa dostal na 130 metrov,po štvornožky.Dal som sa na kolená a oprel som si flintu do pleca a o palicu.Zamierim a zbadám že kríž neviem udržať srncovi na lopatke.Dostal som poľovnícku horúčku,ruky sa mi klepú...No nič musím to rozdýchať.Ešte šťastie,že srnec má inú zábavu.Po pár minútach,druhý pokus mi vyšiel a srnca som ulovil.Chcem sa poďakovať Diane a Sv. Hubertovi za krásny úlovok a najviac kamarátovi,ktorý mi tohoto krásneho srnca vyhliadol a umožnil mi ho uloviť.Ďakujem,LOVU A LESU ZDAR!