Úspešne dohľadaná kamarátova líštička...

Kamarát mi ráno volal, že strieľal na líšku, no nenašiel ju, tak sme sa s Cilinou vypravili na nástrel. Na nástrele bola farba, po ktorej Cili dobre zabrala, po tristo metroch sa farba stratila. Ďalej išla len po stope ešte asi nejakých 500 metrov na dlhom remeni, keď sme došli pod les tak som ju vypustil na voľno, že keď už do teraz sa líška nenašla tak asi sa rana zacelila a nebola taká vážna, ak by bola líška zhasnutá tak by ju Cili našla a prišla po mňa. No líšky nikde :o((( Tak sme sa neveselo pobrali domou. Keď sme boli už pred dedinou kamarát zbadal druhú líšku, bola však priďaleko... V momente bolo rozhodnuté.. auto odstaviť a ide sa za ňou. Cili zostala v aute a my dvaja poď ho za hrdzavou. Dostali sme sa k nej na nejakých 300 metrov no bližšie sa nedalo, lebo bola na otvorenej lúke. No je načase vyskúšať Nordika, kamarát sa priblížil ku kríkom, aby mal dobrý výhľad a ja opodiaľ som zavábil. Líška sa zastavila, sadla a pozerala naším smerom. Čakali sme 10 minút kým som znova zavábil, To už líštička psychicky nevydržala a poď ho behom k nám, ako nás obchádzala, aby prišla po vetre prišla rovno kamarátovi pred hlaveň. Padla rana... Došiel som ku kamarátovi či ju má??? Vravel, že líšku stočilo, potom odbehla, zase sa zatočila a poď ho rovno do kríkov. Na nástrele sa našla iba srsť, žiadna farba. Šli sme po stope asi 30 metrov potom i do kríkov a nič. Tak prišla na rad opäť Cili. Od nástrelu išla na remeni no pri kríkoch som ju pustil na voľno a za chvíľu nám ukázala už zhasnutú líštičku. Patróni poľovníkov nám priali a kamarát odchádzal spokojný domov. Bez Ciliny by sme ju nenašli... a bez Nordika nestrelili... :o))) Lovu lesu a poľovným psom zdar!!!