Líška, ktorá si sama dala posledný hryz ...

Líškou som nehýbal, sfotená je tak ako zhasla, nechal som ju tak kvôli názvu fotky. Ďalší zážitok, kvôli ktorým je lov líšky taký krásny a jedinečný . Ale po poriadku. Bolo slnečno teplota okolo 7 pod nulou, tak čo doma. Vybral som sa do odľahlejšej časti revíru, kde som bol pár krát začiatkom januára, ale po líškach iba stopy, neprišla ani srsť. Inak som tam strelil už pár líšok ale väčšinou koncom januára a vo februári . Najskôr som šiel na Veľké pole, ale tam dosť fúkalo, tak som išiel na Jablonku. Sedel som obkročmo na lavičke opretý o bok posedu a čakal som, nevábil som, reku čo bude. Naľavo vyšla srnčia 5 kusov z toho 2 srnčeky, Nič sa nedialo, tak reku prevetrám Nordika. Zajačal som na zajaca a srnčie hneď zmizlo v lese a z ľavej strany od iného posedu vzdialeného asi 300 metrov si to za chvíľu ku mne šinie krajom buriny líška. Krútila sa, hľadala, ňuchala ale nezastala ani raz. To som už mal flintu opretú líšku v kríži, čakal som kým zastane, no nič, blížila sa ku remízke vzdialenej asi 120 metrov a furt v pohybe, mohol som strieľať, no neviem prečo som nestrelil, mal som ju dobre vymierenú. Keď už bola od remízky asi 10 metrov, tak som pískol, to som však nemal robiť, líška miesto aby zastala pár skokmi zmizla v remízke. Keby som bol vedel, tak sa nakopem, ale samému sa nedá :), reku aký som ja Pako, bol by som ju trafil. No nič, už som to p....l. Zapálil som si, reku kašlem na to, pôjdem, ale nedalo mi a asi za 10 minút som znovu zanordikoval zajaca. Čuduj sa svete z toho istého miesta si to šinie po tej istej stope iná líška. To už som kľučal na posede, flinta opretá, šneler a držal som si ju v kríži s rozhodnutím, že keď sa iba trochu natočí bokom, tak jej vytnem. Bola /to som potom odkrokoval na 232 krokov/, keď si to zamierila šikmo k remízke vzdialenej od nej cca 60 -70 metrov. To som už nečakal a praskol som jej aj napriek tomu, že išla, tak ako som mal aj tej prvej. Líška ako buldozér, radlica dolu, anténa hore a hybaj rovno do remízky. No takto určite nebeží líška, ktorá by to neschytala. Hneď som išiel na nástrel a našiel som farbu, išiel som po farbe ku remízke, trnky, černičie, kde farba smerovala. Štvornožky som sa predral dnu a asi 10 metrov ako vošla líška dnu som ju našiel v takej polohe, ako je na fotke, zahryznutú do konára a zhasnutú. Vytiahol som ju von, vrátil som sa na nástrel a krokujem si to ku posedu, narátal som 232 krokov, premerané na cca 180 - 190 metrov. Keď som sa blížil k posedu, ktorý je trochu vyššie, ako mi vykula hlava spoza horizontu, videl som ako z hraničnej remízky beží ku hore líška, streliť som už nemal šancu, flinta na pleci, v ruke líška. Vtedy by som sa bol najradšej nakopal druhý krát, lebo keby som vedel strieľať, tak táto zhasne na mieste, nebol by som ju išiel hľadať a bol by som ostal na posede, odkiaľ by som strieľal aj na druhú líšku, no ale čo už, pokuse sa to hádam naučím :-). Potom som ešte chvíľu sedel, aj zavábil, ale už sa nenašla žiadna dobrovoľníčka ochotná nechať sa zastreliť. Líška bola trafená zľava asi 1 cm za lopatku v strede hrudníka a strela jej vyšla na druhej strane skoro v polke brucha aj s črevami. 223 Rem., Federal 3,6 g. Diana vďaka za super zážitok a novú skúsenosť, že na líšku treba strieľať hneď ako sa dá aj keď sa hýbe a nešpekulovať za každú cenu s pískaním. Keby som nebol špekuloval a lepšie strieľal, mohol som mať tri :-). Čo už, aj zajtra svitá.. LaL zdar.