Diana bola štedrá

Dnes na ranný pirš sa mi nejako nechcelo,ale som sa už kamarátovi sľúbil,tak dobre,vstal som,obliekol a už sme aj boli v revíry.Cestou sme spravili bojový plán a podľa toho sme postupovali.Zastal som nad jednou kotlinou,kde som započul,že diviačie chrutie je tam v plnom prúde.Čakal som už asi pol hodinku,keď sa mi prvý krát ukázali.Ako na potvoru vtedy začalo snežiť,ale tak husto,že som nevidel ani na 50 metrov.Zrazu prestáva a ja sa nestíham čudovať,celá črieda je predo mnou.Vidím kanca,ďalšie štyri svinky a dva lanštiaky.Rozmýšľam,mám čas,neponáhľajú sa nikde,kan sa len krúti okolo jednej svinky.Tak nič,verdikt je istý,ulovím ho.Zamierim na lopatku,potom na krk nakoniec na hlavu.Odistím poistku a stlačím spúšť.Kanec bezvládne padne na zem predo mnou na 80 metrov.Ja rýchlo prebijem a sledujem či náhodou nevstane.Zrazu pri mne na 20 metrov objaví jeden z tých lanštiakov.Ulovil som aj jeho.Ďakujem Diana a Sv. Hubert že ste mi dnes dopriali.Lovu Zdar!