Vianočný darček.

Včera večer sme sa dohodli Ja, môj Otec a sused že ráno pôjdeme na „šúľačku“. Do lesa sme prišli už o šiestej. Keďže bola ešte tma tak ja so susedom sme počkali do 6:50 a potom sme sa rozišli každý inou cestou. Môj otec medzi tým už čakal na kopci na zver. Sneh bol zamrznutí bolo ma počuť na diaľku, v duchu som nadával načo sme sem šli. Po čase som sa už na konci stretol s otcom, rozprávali sme sa aké boli stopy... . V tom mi zavolal sused že asi naším smerom pohol jeleniu zver. Rýchlo sme sa rozdelili, otec ostal na mieste a ja som šiel ďalej.Asi po minúte som počul pohyb zvery, hneď som sa učupil na najbližší peň a nemusel som ani čakať,na 50 metrov mi pribehla holá medzi ňou bolo niekoľko špicákov. Váhal som asi pol minúty lebo puškohľad mi skresľoval, bolo ešte šero a medzi nami boli liesky. Nakoniec som namieril na voľné miesto kde bolo vidno, jednotka jeleň mi vošiel rovno do kríža, vystrelil som. Padol na mieste, trafil som ho na lopatku a od nej sa odrazila guľka do chrbtice. Takto skončil môj prvý jeleň. Vďaka Pánu Bohu a Našej dobre spolupráci a komunikácií to bol naozaj perfektný zážitok nielen pre mňa ale pre všetkých. Sám by som ho nestrelil!!!