popis: Ráno sme s kamarátom šli trošku zapoľovať. Ja som mal pušku a on moju sučku Cili. Sadli sme ešte za tmy za jeden vývrat na rúbani kde sme čakali do rozvidnenia, zostali sme i po rozvidnení no mimo jariabka sme nič nevideli. Potom som sa...Ráno sme s kamarátom šli trošku zapoľovať. Ja som mal pušku a on moju sučku Cili. Sadli sme ešte za tmy za jeden vývrat na rúbani kde sme čakali do rozvidnenia, zostali sme i po rozvidnení no mimo jariabka sme nič nevideli. Potom som sa rozhodol, že pôjdeme piršom na druhé rúbanisko... asi po 5 min. chôdze som zbadal kus vysokej. Naznačil som kámošovi nech chvíľku počkajú... pričupil som sa a začal som sa prikrádať, boli tam 3 kusy vysokej. Špicák... toho som ani neriešil, hodil som naň len letmý pohľad, videl som ho viac krát... dlhé hrubé ihlice vysoko nad uši... proste vysoká chovnosť... Bola tam aj jelenička v najlepších rokoch a jelienča.... prikradol som sa na nejakých 70 metrov za jeden vývrat, tam som si odistil pušku a sledoval teliatko cez puškohľad. Po chvíľke som zhodnotil, že je pekné životaschopné a veľké. Rozhodol som sa nestrieľať a zaistil som pušku. Už len tak cez puškohľad som pozrel ešte na kusy, ktoré sa pomaly popásali smerom k mladine. Hodím letmý pohľad na špicáka a že pôjdem pomaly späť nech ich nerušíme. Dobre že mi oči nevyliezli z jamiek. ´´Veď to nieje môj starý známy špicák´´, tento bol výradový, ihlice ledva nad uši. Bolo rozhodnuté, selektívny odstrel možno vykonať. Ako keby jeleň to bol tušil, otočil sa mi zadkom a nie a nie sa natočiť či zdvihnúť hlavu... pomaly zapásal k mladine. Pred mladinkou sa mi otočil a zdvihol hlavu. Stal ešte trošku na šikmo, ale nebolo na čo čakať. Padol výstrel z mojej kozlice 7x57R a Norma Oryx vykonala svoju prácu po náraze na komoru. Jeleň značil ranu, odskočil 10 metrov, kde ho začalo kývať, po pár sekundách padol. Ostatné kusy po jeho páde pomaly odišli. Jelienok sa opäť postavil... to som neveril vlastným očiam, zaskočil ma, v tej rýchlosti som nevedel nájsť ďalší náboj, keď som ho dával do komory vidím, že jelienok podišiel knísavým krokom ešte 10 metrov, to už som mal pušku v líci... a sledoval ho cez optiku. Znova sa roztvorilo malinčie a jelienok zmizol v ňom. Už som len videl behy ako zhasína. Kamarát bol už pri mne, Cilina sa šklbala na vodítku, už chcela byť pri zhasinajúcom jeleňovi. Počkali sme povinnú štvrť hodinku a pobrali sme sa na nástrel, aby si aj Cili vyskúšala prácu na stope. Na nástrele som ju pustil na voľno, v okamihu bola už pri zhasnutom jelienkovi a ho šklbala... Nakoniec sme dali jelienkovi poslednú poctu... Diana a sv Hubert ďakujem Vám. Lesu a lovu zdar, ďakujem za krásny zážitok a úspešné ránko! zobraziť celý popis