Jelienok

Sobotné ráno začínalo nie veľmi sľubne. Už od pol štvrtej sedím pod lesom a čakám na hlas roztúženého jeleňa. Vo vrecku ma hreje povolenka na lov jeleňa 1 vekovej triedy. Počítam s tým , že pri hlavnom jeleňovi sa môže zdržiavať bočný jeleň. V to ráno je však ticho. Až s príchodom šera rozoznávam na lúke stádo vysokej zveri. Jedná sa o štyri jelenice a hlavného jeleňa , ktorého neviem ešte rozoznať. V tom z druhej strany lúky vychádza ďalšia črieda v počte tri kusy. Jeleň , jelenica a jelienča. Kým ich stihnem prečítať na vzdialenosť väčšiu ako tristo metrov vchádzajú do lesa. Pomaly prechádzam do inej lokality , kde ešte stojí malý lán kukurice a zamýšľam sa nad tým prečo tie jelene boli ticho... Som pri posede, vonku je už pekne vidno a ja vychádzam po rebríku , keď zrazu v lesnej ceste na vzdialenosť asi 130m zbadám prechádzať jelenicu. Na nič nečakám a rýchlo zalícujem zbraň. V puškohľade vidím ďalšiu jelenicu a za nimi sa zrazu vynorí jeleň. Je to pravidelný šesťtorák a tak na nič nečakám a kríž ustaľujem na koreň krka. V momente výstrelu jeleň dvíha hlavu , ale guľa ho posiela k zemi. Prebíjam a čakám čo sa bude diať , veď nie často sa stáva , aby jeleň po výstrele ostal v ohni. Počítam omračujúci zásah a nemýlil som sa . Asi po 20 sekundách sa jeleň začína stavať na nohy . V čase keď už stojí zaznie druhý výstrel , po ktorom jeleň opäť padá na zem.Celý chvejúci sa schádzam z posedu a idem na nástrel. Jeleň je už zhasnutý.Po vzdaní poslednej pocty kráľovi našich hôr si ticho sadnem a ešte raz v mysli prežívam dej dnešného rána a ďakujem patrónom poľovníctva Diane a sv. Hubertovi.Ďakujem. LOVU A LESU ZDAR !!!