prvý srnček

Na tohoto srnca nezabudnem do konca svojho života . Tento rok sa mi nedarilo moc často chodiť do revíru ale aj za ten krátky čas sa mi podarilo obzrieť pár srncov . Večerná pochôdzka nedopadla moc úspešne lebo sernec nás spozoroval skôr ako my jeho . Na druhý deň ráno sme sa rozhodli že skúsime šťastie ešte raz a ak nič tak pre tento rok končíme neúspechom . Krásna jasná noc ma privítala o pol piatej ráno pred domom rozhodovanie bolo jasné pôjdeme pri svetle baterky a počkáme na posede . Pri príchode na posed sme vyplašili zaľahnutú srnčiu . Po výstupe na posed som v šere zbadal na horizonte pasúcu sa srnu . Postupne sa k nej pridávali ďalší a ďalší hladoši . Už po dvoch hodinách čakania som ani nedúfal že príde niečo aj k nám . Ale sv. Hubert a Diana nám dopriali asi vo vzdialenosti 300 m sa objavil tento fešák . Keď prišiel na vzdialenosť cca. 120 m otec na ňho vystrelil ale na nešťastie netrafil . Srnec zmätene pozeral a vybral sa smerom k nám . Keď bol vo vzdialenosti cca. 70 metrov a postavil sa na blat otec sa ma spýtal či si chcem uloviť svojho prvého srnca . Dlho som neváhal a založil kozlicu do pleca . akonáhle som dostal srnca do kríža tak sa pohol a dosť svižným tempom . Inštiktívne som za bäkal a srnec ostal stáť , v tom momente už išla guľka typu S&B 7x57R za srncom . Srnca sa mi podarilo trafiť na krk a ostal v ohni . Nasledovala gratulácia od otca a zdanie poslednej pocty srncovi . Za tento nádherný zážitok chcem poďakovať sv. Hubertovi a Diane. Tohto srnca by som chcel venovať môjmu deďkovi , ktorí ma k Poľovníctvu priviedol a učil ma spoznávať prírodu . Srnca som strelil z posedu ktorý robil môj deďko a keď ho staval povedal že keď budem väčší tak ma neň zoberie a strelím tam svoj prvý úlovok a tak sa aj stalo !len bohužiaľ už tam nebol so mnou . Lovu Dík !