Privabený 1

Večer sme sa dohodli s kamarátom, že sa ráno vyberieme opäť, ako už mnoho krát predtým, čo to z jelenej ruje poobzerať, poprípade aj zaznamenať. Ráno sa budím s nepríjemným pocitom; zase budem meškať. No čo už so mnou; zbehol som dole do domu navaril čaj, zbalil potrebné veci. Kamarát už samozrejme netrpezlivo čakal pred mojím domom. Po priateľskom pozdrave naše kroky smerovali k už obzretému rujovisku. Prichádzame na miesto, je ešte tma ... čakáme na rozvidnenie s pribudajúcim svetlom postupne rastie aj intenzita lesného orchestra. Na svahu sme sa rozhodli rozdeliť sa ja som sa vybral za hromovým hlasom na dolinu, kamarát stúpal vyššie. Po pár minútach však ten \" môj\" jeleň stíchol no hovorím si veď ty sa ešte ozveš; no mýlil som sa. Po 15 minútach ticha som sa rozhodol že budem stúpať v protisvahu ku kamarátovi.Pomaly z nohy na nohu kráčam a zrazu počujem to prenikavé aúú ostávam stať a pozorujem priestor pred sebou, viditeľnosť ešte nie je ideálna a preto volím taktiku čakania. Po 10 minútach som vytiahol z ruksaka vábničku a nesmelým hlasom som sa ozval \"aúúú\" \"aúúúúúú\". Svetla začalo pribúdať a množilo sa aj odpovedí na moje výzvy. Po chvíli som vo svojej blízkosti postupne začul hlasy 4 jeleňov. No čo rozhodol som sa pokračovať a vábil som, po desiatich minútkach vábenia sa vynoril z krovia tento osmák. Veľmi ma potešil a priniesol mi prvú ako-tak použiteľnú fotografiu z tohtoročnej ruje :)