popis: Bolo to ako v rozprávke..na fajront zatiahnuté, nálada v ....ale po deviatej vykukol mesiac, oblaky sa stratili, ochladilo sa...tak som sa o pol jedenástej vybral do lesa s tým, že prespím od polnoci do rána v posede..deka zbalená, trochu je...Bolo to ako v rozprávke..na fajront zatiahnuté, nálada v ....ale po deviatej vykukol mesiac, oblaky sa stratili, ochladilo sa...tak som sa o pol jedenástej vybral do lesa s tým, že prespím od polnoci do rána v posede..deka zbalená, trochu jedla, vody, flinta, ďalekohľad, baterka...po príchode na miesto som nevidel nič..iba sad, 50 metrov strnisko, potom stena kukurice.Potichu som sa vybral krajom sadu hore k posedu, asi 300 m od cesty, šiel som ako smrad... Keď som došiel k posedu, z kukurice sa vyvalil diviak a akoby nič tradá na slivky...dal mi asi pol minúty: prezrieť, posúdiť, obtiahnuť záver, nastaviť puškohľad, zamieriť - potiahnuť....a rozklepať sa...to už ale doznievala ozvena výstrelu a diviak ležal asi 5 metrov od nástrelu. Keby som mal čo, tak si zapálim...takto som len siahol do vrecka po cukrík, pomaly si ho vložil do úst, obtiahol...a čakal. Nič. Žiadny pohyb, žiadne odkazovanie, len tmavá kopa na mesiacom nasvietenom javisku. Počkal som ešte tri minúty, nohou som šramotil po strnisku, lámal stonky kukurice..nič. S malou dušičkou, čelovkou a pripravenou čezetou som ho išiel pozrieť. Ležal na boku, dival sa smerom na Háj, kam sa už nevrátil. A vtedy mi to došlo, zohol som sa k nemu a jednoducho snáď minútu len tak kvočal vedľa kanca. A potom nasledovala klasika. Plomba, hold úlovku, povinný telefonát hospodárovi, vývrh...prosba o pomoc keď som zistil, že s ním ani nepohnem...Ale to je už iný príbeh zobraziť celý popis