popis: Na túto poľovačku nikdy nezabudnem. Mám 18 rokov a len niekoľko dní prvú povolenku na vysokú zver . Pamätám si, celý deň je silný mráz a otec vraví , no čo ideme, jasné. Ja , tata, a kamarát Pišta. Keď prídeme do lesa a máme ...Na túto poľovačku nikdy nezabudnem. Mám 18 rokov a len niekoľko dní prvú povolenku na vysokú zver . Pamätám si, celý deň je silný mráz a otec vraví , no čo ideme, jasné. Ja , tata, a kamarát Pišta. Keď prídeme do lesa a máme zaujať miesta na postriežke, neviem sa rozhodnúť, kam ísť. Nuž, je mi pridelené miesto prvého v doline. V tej dobe som ani nefajčil a tak sa pozerám ako ostatní idú v mrazivom popoludní ďalej a hrejú sa aspoň chôdzou. Ja si teda upravím miesto, kde mám približne dve hodiny čakať na zver. Lenže dve hodiny sa menia na 20 minút. Neviem, či dobre vidím ale 1,2,3...7 kusov vysokej sa blíži na moje miesto. Čo teraz? Vybavujú sa mi otcove rady, rady starších kolegov poľovníkov. Čo uloviť, keď ide črieda vysokej a máš niečo uloviť. Nuž sa rozhodnem streliť na predposlednú jelenicu. Čakám, áno už sú na nejakých 70 metrov a pekne stoja. Mierim na komoru a výstrel. Všetko odbieha, ale moja jelenica sa odpája od čriedy. Beží približne 30 metrov nadol a padá. Pozerám cez puškohľad, cez ďalekohľad , leží. Som hotový, hotový zo zvláštneho pocitu, že ja som ulovil taký kus zveri a celkom sám. Nikto pri mne nebol, nestál a nepovedal , strieľaj. Neviem , či mám volať na otca alebo sa za ním rozbehnúť, že ju mám. Mám ulovenú prvú jelenicu, krásnu zver našich lesov. Po chvíli sa ukľudním a schádzam k úlovku. Sadám si na zadok a zima a sneh mi vôbec nevadia. Pozerám, stále sa na ňu pozerám. Ani neviem, koľko času prešlo, keď ku mne schádzajú otec a Štefan. Ich úsmevy prezrádzajú, že sa tešia z úlovku spolu so mnou. Prijímam gratulácie a rozmýšľam, ako dokážem vyvrhnúť takýto obrovský kus zveri......... zobraziť celý popis