Môj prví srnček

Konečne sa zadarilo, po minuloročných diviakoch som mal na jeseň polovnicke suchoty a to sa somnou ťahalo až doteraz. A to patrím medzi častých návštevníkov revíru. V ten deň som nič neplánoval,keď som prišiel z roboty pršalo, nebolo doma teda čo robiť tak som sa rozhodol že skúsim šťestie v tento deň. Po príchode na Škripec sme ešte dobrú hodinu sedeli na podstienke chaty,lebo stále intenzívne pršalo, ale našťastie prestalo. Vybral som sa na postriežku, keže lúky ešte nekosili a tráva je skoro po prsia vysoká a srncom z nej len uši trčali. Ale mal som štastie ako hovorím, ako som šiel po ceste k posedu srnček sa tam pod posedom na ceste pásol. Po zhodnotení situácie ďalekohľadom som vystrelil presne za lopatku. Srnček ostal v ohni... vďaka Diana a sv.Hubert konečne:-)