Slabučký, ale ...

Tento srncek obyval stary, 20 rokov neudrziavany, jablonovy sad. Bol to stvanec. Sad ovlada stary nerovny vidlak s krasnou trofejou a tohto srnceka vytlacil az na hranicu zahrad okolitych domov. Sem tam sa do sadu primotal i rocny vidliacik a i ten nevynechal jedinu prilezitost svojho rovesnika riadne vyprasit. Nad sadom sa nachadza kopcek osiaty lucerkou a vsade dokola su kopaniciarske usadlosti. Viac krat som mal tohoto srnceka cele minuty v krizi, no vzdy sa za nim rysovala kopaniciarska chalupka ci stodola alebo belel horizont. Vela krat ma prezradil susedov pes uviazany tazkou retazou o budu a raz ked mi srncek uz uz aspon ciastocne schadzal pod horizont v spravnom smere, vybehla susedka s metlou v nocnej koseli a s pokrikom "Ides ohava hnusna !" chraniac urodu na zahumienke mi srnceka zahnala naspat do sadu. Srncekove vylety do lucerky trvali vzdy len niekolko minut este pred svitanim, alebo po zotmeni. Zakratko ako sa objavil, uz ho aj popratal naspat do sadu jeden z jeho sukmenovcov. I dnes sa mi podarilo este pred svitanim preklznut okolo susedovho Sarika tak, ze ma nezaregistroval, susedia uz boli pouceni a ochranu urody zverili mne. Srncek tak ako vzdy vysprintoval zo sadu rovno do stredu lucerky a ked som ho zobral do kriza tak pozadie mi tvorila stresna krytina zn. Bramac na mojom dome ... opat rezignacia ... zrazu som zaregistroval ako sa zo sadu vynoril rocny vydliacik, s evidentnym predsavzatim, este pred ranajkami riadne nalozit nasmu nestastnikovi. Ani neviem co ma to napadlo, schmatol som flintu, skocil pod medzu a stvornozky som sa ponoril do dzungle-sadu. Asi 20m od kraja je cca 1m siroky priesek ... necakal som ani minutu a uz sa hrnuli, bozstva boli dnes na mojej strane, srncek v prieseku zarazil a obzrel sa po svojom prenasledovatelovi ... Bol to uzasny zazitok a tato trofej mi ho bude navzdy pripominat