spomienka na prvého

prvého vytúženého diviaka sa mi podarilo uloviť hneď na prevej spoločnej poľovačke na túto zver. Po menšom prehováraní ma kamarát ukecal aby som išiel s ním na poplatkovú poľovačku kde sa platilo iba za štand. Suma bola prijateľná a tak som sa teda rozhodol že ideme... Príjemná partia iba 13 poľovníkov na štande, proste paráda. Prišlo losovanie a ja ako poverčivý človek som si vylosoval 13,,,, no nič. Po dosť dlhej ceste som bol trošku nahnevaný pretože s môjho miesta som videl cestu prvej treidy,, a zvodidlá.. Začal sa pohon,,, padali prvé výstrely a ja nič, po pol hodine som sa strhol na pohyb v lese pri ceste,,, ale to bol iba odraz z okoloidúceho autobusu,, o pol hodinu prišiel srnček,, a ďalší pohyb a zase autobus,,, blížili sa honci a ja nič. výstrelov padlo 15. v tom pozerám že pri zvodidle ide pes,, pozriem bližšie a vedľa prechádzajúcich áut asi 10 metrov od cesty si cupká prasa,,, celý roztrasený mierim a čakám,, diviača sa približuje, chytá ma triaška,, vchádza do potoka a smeruje stále ku mne,, každých päť metrov zastavuje, niečo sa mu nezdá,, už je na dostrel ale nemožem strieľať,, stále postojí za stromom,, v urobí ešte dva kroky a zastaví,, srdce búúúši o sto šesť,,, padne rana,, meter nad,, v duchu si nadávam čo to robím,, prasa sa rozbehlo bokom,, prebíjam ale nábojnica sa mi zasekuje,, podarí sa mi prebiť, mierim na o život utekajúceho divika, teraz! hovorím si v duchu, padá výstrel a diviak kvičí,, padá a následne zhasína,, všetko so mňa opadáva,, som šťastný,,, vzdávam poslednú poctu ulovenému zvieraťu, na počudovanie domácich poľovníkv beriem špagát a chcem si ho z hory stiahnuť sám,,, nikdy na tento zážitok nezabudem