Spomienka - možno na môjho životného

Bolo nádherné decembrové ráno. A ja som bol pozvaný ku kamarátom poľovníkom na spoločnú poľovačku. Čerstvo nasnežený obnovec, 2-3 stupne pod nulou a vo vzuchu bolo cítiť krásnu poľovačku. Po rozdelení na štand, s pozdvihnutím klobúka a poprianím Lovu zdar, sme sa rozlúčili s vedúcim poľovačky. Ktorý mi samozerejme predtým vysvetlil všetko ako sa patrí. Zhruba v polovici kola som zmeravel a spozoroval čierneho rytiera, ako sa blíži k okraju cesty na ktorej som stál. Bol vzdialený 110 metrov. Prišiel k okraju cesty a profesorsky zastal v kryte stromov. Videl som mu len rypák a zadné nohy. Zacielil som a čakal, srdce som cítil,až kdesi v krku.Stál som tam ako on, bez pohybu. Po asi 20-tich sekundách sa pohol von na cestu, pričom s jeho pohybom zaznel môj výstrel. Po výstrele žiadne značenie. Na nástrele ani kvapôčka farby a v hlave spleť otázok - Zlyhal som?! Kde som urobil chybu?! To nie je možné, som si istý! Pri nástrele som počkal na psíka a jeho pána, ktorý po príchode a pozorujúc stopu diviaka povedal, že s tým mojim rytierom nie je všetko v poriadku. Vtedy mi spadol kameň zo srdca a nasledovalo nasadenie psíka na stopu. Po asi 100 krokoch prvá farba na pni stromu o ktorý sa obtrel. Následne počujeme hlas psíka, ktorý hlási. Podišli sme k nemu a tam som ho zbadal, už zhasnutého. Nasledoval nemý pohľad a moja odmlka, pričom som sňal klobúk a mlčky pozoroval toho pre mňa kapitálneho rytiera. Keď som sa ho dotkol, ucítil som jeho pancier tvrdý ako skala. Odišiel 128 riadnych krokov, zasiahnutý presne na stred komory, kaliber .308 Win., strela Sako Arrowhead Nosler 11,7 g,ktorá uviazla v druhej lopatke. Farbil dovnútra. Zbrane sa bohužiaľ bodovať nedali, nakoľko mal tri polámané a len jeden neporušený a ten meral 19,5 cm. Vyjadrenia lesníkov však zneli, že keby ich má celé, medaila by ho neminula(obvody 4,8). Váha 150 kg a viac a žiadny "kukuričák". Bol to naozaj lesný rytier. Ďakujem sv. Hubertovi za požehnanie. Fotené tesne pred odovzdávaním zálomku a zakladaním plomby..