Spomienková 1

Ja so strieborným kancom a kamarát s jalovou bachyňou. Stúpal som do strmého kopca jedným hrebeňom keď som začul dosť silný kvikot.V tomto čase prebieha diviačie chrutie tak že som hneď posúdil o čo ide.Bolo to cez roklinu na druhom hrebeni vzdušnou čiarou cca 120m.Zatiaľ som nič nevidel len počul .Pustil som sa cez hlboký jarok za zvukmi ktoré mohla vydávať len diviačia zver.Keď som vychádzal na hrebeň stíchli a myslel som si že ma zvetrili. Na hrebeni je dosť veľká rovina a na nej rastú staré borovice sosne.Pod nimi ležali diviaky.Nevedel som posúdiť o aké jedince sa jedná.Prikrčeny z poza stromu som čakal čo sa bude diať.Sledoval som to na asi 30metrov.Zrazu sa ozvalo silné kvíčanie (ako keď strelíte diviaka na kríže)a z poza hrebeňa vybehli dva statné kance.Pribehli pred mňa a za neustáleho kvičania sa hrýzli klami ako levi pri súboji. Keď sa ku mne postavili na blat,tak som zdvihol pušku do pleca.V tom ma ten čo stál na ľavú stranu zaregistroval a mykol hlavou.Zostali stáť ako sochy.Na rozmyslenie a streľbu som mal asi 2 sekundy než sa rozbehnú preč.A tak bolo rozhodnuté.Ten čo ma zaregistroval. Ranou za ucho padol v ohni.Po rane sa zdvihlo asi 30kusov diviačej zveri všetkej kategórie a ušli aj s druhým kancom.O také dve minúty som počul druhú ranu.To pribehli na kamaráta a ten strelil ešte jeden kus z tej čriedy.Prekrásny zážitok a prví kanec k tomu. Minulý rok som na tom istom mieste privábil a ulovil nepravidelného dvanástoráka brondzovej medaily.Ďakujem vám hory naše,Ďakujem Močelník. Na fotke som s kamarátom, vtedajším predsedom a s najstarším členom nášho PZ ktorý mi bol aj poľovníckym krstným otcom. 7.5.2011 oslávi 80 rokou.Ešte stále je aktívny a zapája sa aj do plánu odstrelu.Zahanbý svojou aktivitou omnoho mladších členov .Bol som veľmi rad že bol aj pri tomto mojom úspechu.Prajem mu do budúcnosti veľa zdravia a ešte veľa ďalších poľovníckych zážitkov v našich horách. Je to jeho život a sen.