Oklamaný vábničkou...

Tento srnec bol tiež z tých ťažších orieškov... Počas ruje chodil s mladou srnou a moje úpenlivé pískanie rujnej srny ho nechávalo chladným.Dúfal som, že hlasom srnčaťa vzbudím u srny záujem a pritiahne mi objekt mojej túžby na dostrel ,však opak bol pravdou... Trvalo to už týždeň a moje vábenie neprinášalo želaný efekt.Priskočilo mi pár mladých srncov ,ktorí ma však nezaujímali.Vo vrecku som mal ešte jednu vábničku ,ktorú málo používam pre jej mimoriadne agresívny zvuk.Zlyhali však všetky možnosti a \\\"srnčí nárek\\\" bol poslednou možnosťou ako vyprovokovať srnca.S dobrým vetrom som si sadol do agátovej remízky a spustil...Okrem to ho že všetci vtáci prestali spievať a zajaca hopkajúceho okolo mňa skoro šľak trafil sa neudialo nič.Ale predsa... Počujem ako sa z kukurice niečo tryskom rúti a ja už s guľovnicou opretou na palici čakám že čo.Na kraji kukurice kus zasekne,pomalým krokom vyťahuje ja už vidím že je to srnčie.\\\"Prečítať\\\" ho dokážem až keď napružený ako struna vystúpil zo svojho krytu.Srnec s bielymi parožkami bez výsad ,ktorý odolával mojim pokusom, sa nechal oklamať a dobrá komorová rana ukončila náš \\\"duel\\\", kde som bol tento raz ja ten šťastnejší. Lovu zdar priatelia...