popis: Ráno šomrajúc, že som zaspal, som sa rýchlym krokom presúval do lokality, kde sa zdržiavala črieda vysokej, keďže bolo potrebné uloviť jelenicu. Už vykukjúce slnko mi oznamovalo, že na spodných lúkach ich už nestihnem a budem sa mus...Ráno šomrajúc, že som zaspal, som sa rýchlym krokom presúval do lokality, kde sa zdržiavala črieda vysokej, keďže bolo potrebné uloviť jelenicu. Už vykukjúce slnko mi oznamovalo, že na spodných lúkach ich už nestihnem a budem sa musieť pobrať hore do kopcov. Srdce poriadne pumpovalo, kvapky potu už stekali po chrbte pri stúpaní hore \"Šedelkami\". Studený, pomerne prudký vietor však šľahal do tváre, keď som konečne dosiahol vytúženú zvážnicu. Krátka pauza a už piršujem ponad Prostrednou dolinou. No ale fúka..., dnes mi sluch veľmi nepomôže, pomyslím si a o to viac zbystrím zrak. Dolu sa medzi bukmi sa zrazu čosi mihlo. Vysoká! Črieda jelenej zveri postupovala paralelne so zvážnicou. Prikrčím sa a opatrne si nadchádzam. Kľakám, flinta do pleca, zmysly vycibrené, napätie stúpa...Vyberám predposlednú. Zastane medzi bukmi a guľa už opúšťa hlaveň. Bác! Protiľahlá strana doliny vracia ozvenu. Črieda sa dáva na útek, no predposledný kus ostáva. V puškohľade vidím zadnú časť tela jelenice ležiacu za bukom. Dobre, leží pomyslím si a mierne trasúcimi rukami zapaľujem cigaretku. Ani nevnímam prudký vietor, akoby sa nachvíľku zastavil čas. Asi po desiatich minútach idem pozrieť úlovok. Záver povytiahnutý, flinta na pleci. Opatrne schádzam, veď dolina je riadne strmá. Už len asi tridsať metrov chýbalo keď som zodvihol hlavu a ostal ako obarený...moja jelenica sa postavila a šup ju preč dolu dolinou. Mladícka neskúsenosť, veľké prekvapenie a neviem čo ešte spôsobilo že som hodnú chvíľu ostal stáť nechápavo s otovrenými ústami a nekonal. Kým som sa spamätal už bolo neskoro...Nadávam na seba ako kočiš...Na nástrele farba je, aj únikovú dráhu zveri vidím dobre...no prudký vietor zahladzuje človeku vnímateľné stopy veľmi rýchlo...Mobil do ruky vytáčam kamaráta a opisujem mu situáciu. Je veľmi ochotný a už o necelú hodinku (pre mňa nekonečne dlhú) zadychčaný prichádza ku mne. Sučka Happy napína remeň a jasne sleduje stopu jelenice. Skalistý terén strmej doliny dáva zabrať. Farba, farba, farba...ozýva sa z Marekových úst. Každé toto slovko vo mne rozdúchava nádej v úspešný koniec dnešnej poľovačky. Tam je! ukazuje Marek na odbiehajúcu jelenicu, skús jej nadbehnúť, vraví. Naťahujem krok a podávam snaď atletický výkon. Prekonám malú skalnú vyvýšeninu a zrazu jelenica leží podo mnou, hlava dvihnutá a pozerá rovno na mňa. Tentokrát už nezaváham. Kríž puškohľadu na krk a ťahám. S ozvenou výstrelu sa mieša buchot tela nevládnej jelenice, ktorá začína robiť saltá až dole na jarok. Lov sa končí priateľským potľapkaním, gratuláciou i mojim poďakovaním Marekovi a jeho sučke. Lovu zdar! zobraziť celý popis