Hunter2! Mňa na predrujnom a rujnom love nielen srnčej, ale aj jelenej, pernatej zveri,... pohoršuje práve táto zootechnicky veľmi negatívna veta: Citujem: „V prvom rade si poľovník musí uvedomiť, že pri snahe získať potrebné informácie sa príchodom do prirodzeného prostredia sledovanej zveri, v ktorom sa táto veľmi dobre orientuje, či chce alebo nechce, stáva RUŠIVÝM vonkajším prvkom.“ Koniec citátu vety z odkazu. Ak toto budeš robiť od jari a – navyše - 16.5. postrelíš výradového gombičkára, rušenie niekoľkokrát znásobíš. A výsledok? Časť tvojich srncov ujde k susedom a vrátia sa až po ruji a dobe lovu. Druhá časť ostane doma a so strachom sa bude „obzerať“ po srnách. Dopad na chov srnčej – podľa príslovia „Práca chvatná, málo platná“, t.j. zvýšený pohyb zveri zvýši počet vajíčok, určených k zreniu /srna počne nie jedno, ale 2 – 3 mláďatá/ a zníži ich kvalitu /tvoria sa albíny, tmavo sfarbené, dokonca v jednom vrhu sa môže vyskytnúť tmavé a normálne sfarbené mláďa, podľa časopisu Myslivost, gombičkáre, paličkáče, a iné anomálie/. Čiže – so všetkým súhlasím, čo píše p. Krnáč. Ale aj s tým „rušivým vonkajším prvkom“. A toho by som sa vyvaroval. Toto podceňuje každý poľovník. V opačnom prípade, ak má zver pokoj, srna si v pohode „vyberie“ k zreniu IBA 1 vajíčko, to v pohode dozreje a srna vrhne „rodinný šperk“. Paličkáče budú neznáme, teda - zmaže sa rozdiel medzi chovným a nechovným srncom. Všetky budú chovné. Presne ako u kačíc divých, ktoré lovíme až po toku a odchove mláďat – nerozlišujeme medzi chovnými a nechovnými kusmi. Všetky sú chovné. Je to dosť nezvyklé prirovnanie so srnčou, ale čo sa genetiky týka – lepšieho niet. Túto podmienku pokoja pred a počas ruje dodržiava /a prísne, k chovným zvieratám nepustí ani vlastnú manželku/ každý chovateľ domestikovaných zvierat. Aj amatér. A teda – to, čo je v odkaze, začnem robiť až od 16.8.