sledujem vašu debatu, páni a pridávam sa k nej. Ja som s brlohárením skončil, prišiel som tak o sučku jazvečíka hrubosrstého. Nebudem opisovať ako, možno ste to čítali v mňniektorom z minuloročných čísel Poľovníctva a rybárstva po d názvom "SEN". Tento druh poľovačky je možno vzrušujúci, ale psík má po takomto love rôzne zranenia na ušiach, na ňufáku, má zapálené oči, niekedy chytí aj kožné choroby a pod.Žamýšľam sa tiež nad efektivitou lovu - niekedy totiž človek pri takomto love prestojí celé hodiny a videl som aj také situácie, kedy práca psíka vyšla navnivoč, lebo strelci minuli unikajúcu líšku. Nie je efektívnejšie si na líšku počkať a v kľude ju uloviť s možnosťou riadneho zamierenia a "bezbolestného odchodu zo sveta"? Často som si predstavoval, čo sa deje pod zemou, ako asi vyzerajú tieto zápasy, aké je to stresujúce pre psíka aj pre líšku...prestal som holdovať tomuto spôsobu lovu a celkovo sa mi príliš nepáči polovačka, kde sa zver štve a potom sa ešte nedobre trafí, pričom trpí a často aj uniká a následne zhasína vo veľkých bolestiach. Moja Kasta zahynula v brlohu, v tme, v zime....a ja som jej nijako nemohol pomôcť. Od vtedy uplynuli 2 roky a ja sa s tým neviem zmieriť...Keby sa to dalo vrátiť späť...
