milank 3.6.2008 o 21:25
Solirov- sme na rovnakej lodi. Keď som bol vo veku, v ktorom iní chlapci špekulovali, ako ukradnúť otcovi cigaretu, ja som sa hrabal v knižkách o zveri, robil som si poznámky a učil som sa všetko, čo sa poľovníctva a zveri týka. Neviem si život bez poľovníctva predstaviť.
Horár Števo plne s Tebou súhlasím. A ty Nuny...Teba mi je ľúto:-(. S tebou bude súhlasiť len ten, ktorý je ako ty.
Ale ešte chcem doplniť svoj prechádzajúci príspevok:
Je mi ľúto, že na tejto stránke je hodne poľovníkov a lesníkov, ktorí prichádzajú do styku s vlkom denne a vyjadria sa len máloktorí a pritom sú v centre diania, čo sa o mne povedať nedá. Preto si pomôžem materiálom od človeka, ktorý bol v skutočnej divočine v ďalekej Sibíri. Keďže si myslím, že Sibír je miesto, kde človek svojou činnosťou, až tak do života zvierat nezasiahol a ani do prírody, použijem toto ako príklad. Ešte spresním...tento človek prežil spolu s lovcami príchod jari v Zakamensku a tu sa vybrali spoločne vybrať vlčí brloh. Po návrate spolu diskutujú a autor sa od lovcov dozvedá nasledujúce a píše:
Až doteraz som z literatúry vedel, že vlky sú naozaj schopné za určitých situácii regulovať svoju populáciu. Vždy sa to však spájalo s inými prírodnými skutočnosťami. Sergej(jeden z lovcov) sa napr. pamätal, že za jeho života sa vlky dva razy nevšedne rozmnožili. Bolo to v rokoch , keď sa veľmi rozmnožil lemík. Vlky žili doslova v hojnosti potravy a ich samice mali viacej mláďat. Potom sa však stalo, že premnožené lemíky zasiahla epidémia a skoro naraz vyhynuli. Prišla tuhá zima a zahynulo veľa zveri. V ďalšom roku potom nemal ani jeden vlčí pár viac ako jedno či dve mláďatá. Ba niektoré samice vraj obmedzili pôrodnosť priam surovo- vôbec sa nepárili alebo sa u nich prejavili samovoľné potraty!!! Jednoducho sa nepária, keď nie sú podmienky pre život generácie, ktorú by priviedli na svet.
Toto sa deje v krajine, kde na rozlohe veľkej ako Československo žije asi 15 tisíc obyvateľov, nie je žiadna cestná komunikácia, neobrábajú sa polia ako u nás a zver a príroda nie je na ľudskej hospodárskej činnosti závislá. T.j. zver sa neživí na poliach obrábaných človekom a preto sa musí prispôsobovať potravnej ponuke, ktorú jej príroda dožičí.
Teraz sa presuňme 8 tisíc kilometrov na západ do civilizovanej Európy, kde žije niekoľko sto miliónov ľudí, je niekoľko sto tisíc miest a obcí, je vybudovaných niekoľko milión kilometrov ciest, diaľnic a železníc. Na každom voľnom pozemku sa niečo pestuje. Z tohto niečoho žije všetka raticová zver. Vďaka tomu, že človek obhospodaruje zem sa darí zveri prežiť vo väčšom množstve. To dáva príležitosť aj vlkovi zabezpečiť si potravu a ďalej sa rozmnožovať. Populácia vlka sa rozrastá, ale kam má ísť tá nová, keď ju človek nepustí ďalej? Krúti sa v jednom kolečku na stále sa zmenšujúcom životnom priestore. Skutočne si niekto myslí, že v takej krajine vlk robí selekciu správne ako v divočine? Vlk sa správa v našich revíroch, ako myš vo veľkej špajzy. To znamená...uchmatne, čo je najbližšie, lebo vie, že aj zajtra bude niečo pod zub.
V ďalšej stati autor uvádza, že vlk sa správa ekonomickejšie k strate a obnove energie ako pes. Pes bude štvať zver pokiaľ neodpadne, lebo vie, že sa o neho jeho pán postará a po love dostane žrať, čo mu zabezpečí obnovu energie. Ale vlk musí myslieť dopredu, preto toto nikdy neurobí a bude s energiou šetriť. Ale robí toto vlk aj u nás, keď nemusí putovať za korisťou denne niekoľko desiatok kilometrov a má ju pod nosom? Skutočne si stále niekto myslí, že na Slovensku je lov vlka nepotrebný, že vlk robí selekciu v našich zemepisných šírkach tak, ako v divočine?
Horár Števo plne s Tebou súhlasím. A ty Nuny...Teba mi je ľúto:-(. S tebou bude súhlasiť len ten, ktorý je ako ty.
Ale ešte chcem doplniť svoj prechádzajúci príspevok:
Je mi ľúto, že na tejto stránke je hodne poľovníkov a lesníkov, ktorí prichádzajú do styku s vlkom denne a vyjadria sa len máloktorí a pritom sú v centre diania, čo sa o mne povedať nedá. Preto si pomôžem materiálom od človeka, ktorý bol v skutočnej divočine v ďalekej Sibíri. Keďže si myslím, že Sibír je miesto, kde človek svojou činnosťou, až tak do života zvierat nezasiahol a ani do prírody, použijem toto ako príklad. Ešte spresním...tento človek prežil spolu s lovcami príchod jari v Zakamensku a tu sa vybrali spoločne vybrať vlčí brloh. Po návrate spolu diskutujú a autor sa od lovcov dozvedá nasledujúce a píše:
Až doteraz som z literatúry vedel, že vlky sú naozaj schopné za určitých situácii regulovať svoju populáciu. Vždy sa to však spájalo s inými prírodnými skutočnosťami. Sergej(jeden z lovcov) sa napr. pamätal, že za jeho života sa vlky dva razy nevšedne rozmnožili. Bolo to v rokoch , keď sa veľmi rozmnožil lemík. Vlky žili doslova v hojnosti potravy a ich samice mali viacej mláďat. Potom sa však stalo, že premnožené lemíky zasiahla epidémia a skoro naraz vyhynuli. Prišla tuhá zima a zahynulo veľa zveri. V ďalšom roku potom nemal ani jeden vlčí pár viac ako jedno či dve mláďatá. Ba niektoré samice vraj obmedzili pôrodnosť priam surovo- vôbec sa nepárili alebo sa u nich prejavili samovoľné potraty!!! Jednoducho sa nepária, keď nie sú podmienky pre život generácie, ktorú by priviedli na svet.
Toto sa deje v krajine, kde na rozlohe veľkej ako Československo žije asi 15 tisíc obyvateľov, nie je žiadna cestná komunikácia, neobrábajú sa polia ako u nás a zver a príroda nie je na ľudskej hospodárskej činnosti závislá. T.j. zver sa neživí na poliach obrábaných človekom a preto sa musí prispôsobovať potravnej ponuke, ktorú jej príroda dožičí.
Teraz sa presuňme 8 tisíc kilometrov na západ do civilizovanej Európy, kde žije niekoľko sto miliónov ľudí, je niekoľko sto tisíc miest a obcí, je vybudovaných niekoľko milión kilometrov ciest, diaľnic a železníc. Na každom voľnom pozemku sa niečo pestuje. Z tohto niečoho žije všetka raticová zver. Vďaka tomu, že človek obhospodaruje zem sa darí zveri prežiť vo väčšom množstve. To dáva príležitosť aj vlkovi zabezpečiť si potravu a ďalej sa rozmnožovať. Populácia vlka sa rozrastá, ale kam má ísť tá nová, keď ju človek nepustí ďalej? Krúti sa v jednom kolečku na stále sa zmenšujúcom životnom priestore. Skutočne si niekto myslí, že v takej krajine vlk robí selekciu správne ako v divočine? Vlk sa správa v našich revíroch, ako myš vo veľkej špajzy. To znamená...uchmatne, čo je najbližšie, lebo vie, že aj zajtra bude niečo pod zub.
V ďalšej stati autor uvádza, že vlk sa správa ekonomickejšie k strate a obnove energie ako pes. Pes bude štvať zver pokiaľ neodpadne, lebo vie, že sa o neho jeho pán postará a po love dostane žrať, čo mu zabezpečí obnovu energie. Ale vlk musí myslieť dopredu, preto toto nikdy neurobí a bude s energiou šetriť. Ale robí toto vlk aj u nás, keď nemusí putovať za korisťou denne niekoľko desiatok kilometrov a má ju pod nosom? Skutočne si stále niekto myslí, že na Slovensku je lov vlka nepotrebný, že vlk robí selekciu v našich zemepisných šírkach tak, ako v divočine?