K bohatej diskusii na túto tému som sa dostal s určitým časovým odstupom. Ja taktiež neuznávam „oborové dopovanie, multivitamínové jelene“, chválenie sa medailovým kusom spôsobom nad ktorým normálny poľovník pokrúti hlavou. Ak ale je trofej ulovená s rešpektovaním zásad poľovníckej etiky, príslušných pravidiel a zásad chovu a lovu, poľovníckym spôsobom,. tak nemám nič proti tomu aby sa lovec nepochválil. Odsudzovať metódu hodnotenia C.I.C., zrušiť bodovanie C.I.C. predsa nemôžeme len preto, že sa podľa nej hodnotia aj jelene „vyhnané práškami“. Ale podľa môjho názoru by sa takéto jelene nemali hodnotiť, alebo ak by sa aj hodnotili, tak by sa nemali brať v úvahu pri chovateľských prehliadkach a zaraďovať medzi trofeje ulovené v prírode, to je presne tak umelé ako jelenina z fariem na Novom Zélande. Že je všetko biznis a prejavuje sa to aj v poľovníctve. Každý sme nejaký. A ak by som parafrázoval a na danú tému upravil trochu Jara Filipa, tak by som povedal, že buzines je buzines. Niekto je na chlapov a niekto zase na dievky. Niekoho poteší multivitamínový rekord, iný si pri tom odpľuje. Ja takéto rekordy a spôsoby akým sa „dorábajú“ takéto medailové trofeje a získavajú „poľovnícke zážitky“ pri ich love nevyznávam. Mňa poteší aj malá trofej bez medaily, spomienka na pekný poľovnícky zážitok.
Myšlienka aby sa nepchalo našej zveri toľko chémie je dobrá, ale preto zrušiť bodovanie podľa C.I.C, to nie. Čo má chémia s bodovaním C.I.C. Zamyslime sa nad podstatou veci. Bodovanie C.I.C. je v danom prípade iba zneužívaná na meranie kvázi chovateľských výsledkov a rekordov hodnotovo odchýlených ľudí od poľovníctva, poľovníckej etiky a jeho uznávaných zásad a metód. Matúško môj veď zrušme aj autá, veď koľko ľudí zahynie ročne pod ich kolesami. Nie, tadiaľto cesta nevedie. Zabráňme bodovaniu metódou C.I.C. trofejí, ktoré nepochádzajú z prírody. Alebo inak ohodnoťme ich, ale neberme ich v úvahu, neprideľujme im medaily podľa bodovania C.I.C. Bodovanie trofejí týmto spôsobom predsa vzišlo z medzinárodnej poľovníckej organizácie a nie z medzinárodnej organizácie chovateľov hospodárskych zvierat. Jeleň z farmy, obory, ktorý je „dopovaný“ takýmto spôsobom je predsa len už hospodárskym zvieraťom. Matej, ale z hovna bič nikto nepletie. Naša príroda nie je žumpa. Hodnoťme len to, čo pochádza z prírody a to podľa bodovania C.I.C. Milanom interpretovaný názor, že „...v CIC sa uvažovalo aj o tom, že by úplne prestala bodovať trofeje, a to najmä preto, aby zlepšila povesť poľovníkov vo verejnosti, ktorá je v súčasnosti vážne narušená PATOLOGICKOU TROFEJOVOU REKORDOMÁNIOU...“.si myslím zhodne s Milanom, že nevystihuje podstatu veci. Prečo nehodnotiť trofeje a ak reagujem na ďalšie príspevky, načo novú metódu hodnotenia. Terajšia metóda hodnotenia trofejí podľa C.I.C. predsa za jej patologické zneužívanie chorými, alebo pomýlenými jedincami nemôže. Veď máme všeobecne zaužívanú a uznávanú metódu. Nehovorím, že treba konzervatívne a skostnatelo lpieť na niečom, čo nezodpovedá požiadavke doby, ale to sa dá upraviť, meniť podľa nových požiadaviek a odsunúť nabok neaktuálne, a prežité. Myslím, že takto nejako to myslel vo svojich príspevkoch aj Martin.
Záverom len toľko, že som veľmi rád, že táto debata skončila určitým kompromisom, kultivovane, bez urážok a invektív, čo podľa mňa vyjadruje úroveň diskutujúcich. Myslím si že aj toto pomáha a umocňuje dobré meno týchto stránok na ktoré radi chodíme.