Garmin Astro 220 som prvýkrát videl vo Švédsku a na základe týchto skúseností som si ihneď u Maťa objednal prijímač s dvomi obojkami. Patrím teda medzi prvých používateľov na Slovensku a dovolím si podeliť sa s vami o moje niekoľkoročné skúsenosti s ním.
Používam ho v Maďarsku, v Čechách a samozrejme na Slovensku, hlavne v Podpoľaní a Poiplí. Sú to väčšinou lokality, kde nie je žiadne pokrytie tf signálom.
Nebudem ho hodnotiť z pohľadu využitia pre "širší okruh ľudí", ale z pohľadu poľovníka a vodiča pre jeho vlastnú prospešnosť. Nebudem ho ani porovnávať s konkurenčnými výrobkami, pretože tie som ešte nemal možnosť odskúšať (predtým som používal telemetrické obojky švédskeho výrobcu – mimochodom tieto ešte stále úspešne používa kamarát, ktorý zatiaľ nechce investovať do drahšieho produktu).
1.Do Astra môžem jednoducho a rýchle vložiť rôzne údaje, ako napr. ubytovanie, stanovanie, kde som si odstavil auto, kde som si nechal veci, keď som sa pustil do štvania postrieľanej zveri pri dohľadávke, strelecké stanovište, miesto nástrelu, miesto strelenej zveri, atď... Sú to pre praktické poľovanie veľmi často neoceniteľné veci.
2.Sledujem psov buď na mape, alebo len smer ich pobytu a pohybu a vzdialenosť. Zatiaľ som nezistil, že by sa boli obojky navzájom rušili, aj keď bolo v pohone 5-6 psov naraz a povedzme si, koľko je u nás vodičov, ktorí majú viac ako jedného, max. dvoch psov ??? Ten dosah je veľmi rozdielny, záleží hlavne od konfigurácie terénu a zapojenia porastu (čo si mimochodom málokto uvedomuje), podľa mojich skúseností od 700m do 3500m. Ale ten zápoj predsa limituje každý jeden prístroj, ktorý pracuje pomocou GPS signálu !!! A ďalšia vec, tá vzdialenosť je meraná vzdušnou čiarou, skutočná vzdialenosť v našich podmienkach je niekoľkonásobne väčšia a položme si zase otázku, kedy sa nám väčšina našich psov vzdiali nad tieto krytické vzdialenosti? Chodím pravidelne posudzovať hlavne na duričské skúšky a podľa mojich pozorovaní je problémom väčšiny psov práve krátke hľadanie a aj durenie.
3.Za tie roky mám overenú jeho robustnosť, vode, snehu aj blatuodolnosť. Treba povedať, že pri love diviačej zveri je obojok vystavený podstatne väčšiemu a nešetrnejšiemu zaobchádzaniu, ako pri love losa.
4.Počas mojich potuliek po Škandinávii, a Škandináviou, či chceme, či nechceme, stále je hlavne Švédsko a Nórsko a Fínsko je len jej menšou, menej podstatnou časťou, po Nemecku či severnom Francdúzsku som sa stretával len s Garmin Astro. Priznám sa, Tracker Hunter som ešte na vlastné oči ani nevidel. A čo sa týka Fínska nepochybujem a ani nepolemizujem, len podľa mojich vedomostí HT je ich výrobok!
Či sa v praktickej poľovníckej kynológii HT uplatní, alebo Garmin príde so zdokonalením a zase bude mať navrch, to ukáže až budúcnosť. Ja sa nebránim pokrokovým technológiám a keď sa neaký nový systém osvedčí, určite budem aj ja modernizovať svoju výstroj. Zatiaľ však z praktického hľadiska každodenného používania u mňa ostáva No. 1 Garmin Astro.