Škody zverou - diskusia

Ako si mohol pocut priamo od sediveho panka...toto uz davno mala spravit predchadzajuca vlada...

Len veľká škoda, že šedivy panko nerozprava o tom ako SPF zdvyhol z ničoho nič nájmy polnohospodardkej pôdy o 270% !!! To Slovenským poĺnohospodárom len pomôže....?!? Človeku sa chce z toho všetkeho zvracať! Prepitujem za výraz....

A za prázdny revír im nikto nebude platiť toľko euráčov,ako teraz,čiže je to dvojsečná zbraň.

Nezaplacu..skody uhradia a budu polovat dalej. Ale PZ,ktore sa s nadsenim vrhnu do ,,boja" proti zveri sa po 2r intenzivneho odstrelu budu pozerat do prazdnej hory.-)

Podľa mňa sa jelenia zver netrofejova len vykazuje vmnohych súkromných reviroch ako ulovena, tam bude problém, navrhujem tak ako to už bolo správne spomínané odovzdávať spodnú čeľusť ulovenej jelenej netrofejovej zveri. Alebo inak dokazovať ulovenie netrofejovej zveri.Viem že mnohé súkromné revíri zaplaču. Čo na to poviete? Viem pre poctivcov to bude len práca naviac. S pozdravom.

odkaz

Poistenie PZ proti škodám zverou na poľ.kultúrach - Dá sa poistiť poľov.združenie proti škodám zverou na poľ.kultúrach ?

Lumír, topinambur som použil v roku 2006 na čiastočné krytie lavičky, "zásedky" v revíri. V tom istom roku pekne vyrástol a lavičku pekne kryl. Tento rok na jar pekne vyrašil, ale srnčia ho ohryzom zlikvidovala tak, že teraz na tom mieste nič nie je. Na jar sa chystám znovu topinambur na tomto i ďalších miestach vysadiť vo väčšom množstve. U nás srnčia nadzemné mladé časti pekne berie. Inak sadbu mám prakticky stále k dispozícii, lebo som si ju vysadil v kúte záhrady. Proti prípadnému prerastaniu zabrániš tým, že mu jednoducho v čase vegetácie stíhaš "hlavu", teda nadzemnú časť v miestach kde sa nežiadúco rozrastá. Takto ho prakticky zlikvidovala aj srnčia a zajace. Kopanie hlúz ho nevyničí úplne, vždy v zemi niečo zostáva, čo následne vyrastie. Topinambur je pre naše účely dobrá plodina, srnčia ho vyhľadáva a v miestach, kde je vysadený som pozoroval srncov, ktorých som na týchto miestach inak nevidel Určite by som ale na políčko nesadil monokultúru jedného druhu rastlín. Viem, že sú špeciálne zmesky osív na tento účel. K tomu by sa mohol snáď bližšie vyjadriť Vlado.

O topinamburu jsme take uvazovali,ale nevim jak by byl prijiman srnci,ktera je u nas hlavni zveri,vysoka se u nas vyskytuje pouze sporadicky.Podminkou pro ziskani dotace je,ze osete policko se nesmi sklizet a ponecha se pouze potrebam zvere.Jde me o to,aby osete plodiny zver co nejefektivneji vyuzila pro svuj prospech.

U nás na poličkach sa uplatnil Topinambúr,v zime nevymrzne a dobre sa rozmožuje,tohto roku sme dali ovos s lucerkou,a v lese na lúkach bola kukurica,tu vysoká a diviaci vymlatili hned.Okrem toho sme vyviezli 4 trakt.vlečky obilného odpadu,pre čiernu.Ma niekto skusenosť z dotáciami u nás na Slovensku???

Vcera u nas probehla kontrola z KU ohledne vybudovani mys.zarizeni-umel.nory a berlicky.Vse bylo v poradku,tak jsme se s pracovnikem uradu dohodly na zrizeni dvou zvernich policek.Dotace je take zajimava,ctyri tisice na zrizeni,plus dalsi dva na udrzbu a osivo.Takze jsem Vas chtel poprosit,mate li nekdo policka u vas v reviru cim je osevate.Nejcastejsimi navstevniky bude zver srnci,pri vyssi snehove pokryvce vysoka a zajic.Premysleli jsme o krmne kapuste,pry vydrzi i nizsi mraz,ale co k tomu pridat.Dik za tipy.

Štefan,ohľadom tých dotácii sa skús pozrieť na stránku ministerstva pôdohospodárstva,je tam o tom pár informácií a je tam aj popísaný postup ako sa tie "dotácie" vybavujú.

Vďaka za tip vlado, Lumír s tými dotáciami. Možnosti skúsim preveriť, ale pokiaľ ide o dotácie z Eurofondov, nemal by byť problém. Ale čo nie je problém za Moravou, u nás môže byť neprekonateľný... Úradný šimel je potvora a ľudská ľahostajnosť a lenivosť tiež urobia svoje. Za pokus to ale určite stojí.

Co se tyka dotaci v zemedelstvi na ekologicke zemedelstvi,mel jsem jednani s nasim agronomem,ale nejak jej to nenadchlo.Tykalo se to tvorby biopasu,kde je pominkou biopas udrzovat min. 5 roku a nesmi byt chemicky osetrovan,takze logicky ma strach ze zaplevelovani okolnich pozemku.U dvou soukromych zemedelcu to funguje a dostavaji vcelku slusne dotace.V pondeli nam prijde kontrola z kraje jak jsme zvadli vystavbu dvou novych umelych nor a rozmisteni na jetelinach travinach berlicek pro dravce.Porizovaci cena dvou nor 5000Kc,dotace 5000Kc,berlicky si vyrabel,kazdy sam deset kusu dotace 4000Kc.Je zde okolo toho trochu papirovani,ale hodne malo sdruzeni tyto dotace vyuziva,takze kdo si da tu praci a vyridi si je jsou mu ve vetsine pripadu vyplaceny.

Štefan,teraz som si podrobnejšie prečítal tvoj príspevok,chcel by som niečo ešte dodať k tým osevom,táto téma padla aj na mtej konferencii,ide o tzv,ekologizáciu poľnohospodárstva,poľonohospodári by si mali uvedomiť,že na tento účel môžu výužívať Eurofondy,ale pravdou je ako aj povedal Dr.Hlásnik s MPSR,že tieto fondy sa u nás nevyužívajú,prečo???

Ahojte!Príspevky som si prečítal len tak v rýchlosti,lebo momnentálne mám toho vyše hlavy.Chcem vám len povedať,že tá suma okolo tých 200tis. Sk je skoro nič,oproti tomu aké škody sa môžu vyčísliť,škody zverouz v poľnohospodárstve ako už bolo spomenuté hodnotí komisia a musí byť prítomný znalec,ktorý má na to certifikát,je to celkom iné ako pri ohodnocovaní škôd v lesoch.A ešte malá poznámka k tomu,že malá zver veľké škody nenarobí,to by ste sa chlapci divili čo dokáže urobiť zajac na slnečnici alebo kukurici.,škody môžu byť vyše milióna...

U nás ako som naznačil v inom príspevku je zriaďovateľ revíru družstvo, s ktorým máme viac ako nadštandardné vzťahy. Škody sa zatiaľ taktiež riešia formou kusu zveriny podľa požiadavky družstva a taktiež vypomáhame pri strážení atraktívnych poľnohospodárskych kultúr proti „dvojnohej škodnej“. Viacerí členovia nášho PZ pracujú v družstve na vyšších funkciách, takže vybudovali a udržujú dobré vzťahy. Taktiež ako uvádza Milan družstvo zatiaľ náhrady škody nepožaduje. Pokiaľ sa zvýši nájomné a budú sa vo vyššej miere uplatňovať náhrady škody, tak budú mať niektoré združenia problémy. Vznik škody a jej náhrada je ale jedna stránka mince. Dôležitejšie ale je ako škodám predchádzať, prípadne ako sa brániť prípadnému nedôvodnému vymáhaniu náhrad škody. K tomu mám taký dojem som čítal v minulosti článok v časopise Myslivost. Je treba aj osevy a výsadby jednotlivých kultúr kombinovať tak, aby zver nerobila škody na celej ploche. Z kraja smerom od lesa treba osevy plodín, ktoré sú atraktívnejšie pre zver. To chce ale spoluprácu s poľnohospodármi. Zatiaľ sa nám to dosť darí, ale aj tak škody sú dosť vysoké. Normálny hospodár ale so škodami ráta, snaží sa ich eliminovať a nečaká na našu náhradu. Určite z našej strany svoj účel pri predchádzaní škodám zohrajú aj políčka pre zver, častejšie návštevy revíru, pohyb so psami, zvýšená lovecká aktivita z našej strany. Námety na elimináciu škôd sú poľom neoraným na ďalšiu diskusiu k tejto téme. P.S. Vlado zase trafil klinec na tom správnom mieste.

U nás,hoci zver škôd na poľnohospodárskych kultúrach narobí,zatiaľ poľnohospodárske družstvo toleruje,ale dokedý to nevie nik.Najviac na oziminách a repke.V zime sa k nám nasťahuje 80-100 ks vysokej,ked je tuhšia zima.

U nas je to obdobne jak pise Milank,skody resime formou kusu zvere.Jine to je se skodami v lesich,kde srnci na mladych sazenicich vytlouka,vetsinou na modrinech.To pak nejakou tu korunu pustit musime,nebo delame brigadu pri uklidu pasek atd.

Tak u nás(Turiec,Trebostovo) sme našťastie ešte neuhrádzali žiadnu škodu,ale keby sa obuli do nás majitelia najmä zemiakových políčok,tak nás to zrujnuje určite.Zatiaľ sú títo ľudia dosť tolerantný aj keď nie je moc príjemné,keď Vám tlupa diviakov za noc vyrije celé čerstvo zasadené zemiaky.Potom to riešime strážnymi službami.Väčších majiteľov polí,čiže rolníkov riešime tak,že ím každoročne darujeme nejaku divinu,väčšinou je to lanštiak.Takto sme zatiaľ zdarne riešili túto problematiku u nás.

V ich združní neosievajú políčka a chybu spravili aj poľnohospodári pretože plytko zasiali kukuricu a nasledny vietor ju pováľal,ale vštko zvalili na zver

Hmmm, ktovie ako sa dopracovali k takej sume. Ktovie či vôbec všetky škody spôsobila naozaj zver. Pretože u nás (poľný revír) najviac škôd zapríčinia ľudia(krádeže...) a malá zver veľkú škodu neurobí. Ale zato diviak(príp. vysoká) niečo zožerú- veď musia niečo žrať, a huby s lesnými plodmi jej tiež ľudia berú a navyše je v lese rušená hubármi a turistami. Najlepšie by asi bolo, keby sa zaviedli nejaké dotácie aj pre poľovíctvo, aby si PZ mohlo prenajať(príp. kúpiť) nejaké políčka a osiať ich pre zver(taktiež v ich okolí zabezpečiť kľud).

Vlado aj ja si myslím, že je to aktuálna téma a hlavne u nás na SR, kde sa poľnohospodársky využíva cca. polovica rozlohy krajiny. Ohľadom tej konferencie, kde by sa o tom dalo zohnať viac info, lebo zhodou náhod na túto tému píšem aj moju SOČ-ku a potrebujem ešte info o tejto téme. neskôr napíšem viac, teraz nemám dosť času, zatiaľ Lovu zdar.

Od združenia, v ktorom poľuje môj ujo,minulý rok družstvo pýtalo úhradu okolo 160 000 Sk...našťastie však neboly splnené podmienky za akých by mala byť táto suma vyplatená =nezišla sa komisia,iba samotne družstvo napísalo list,že to majú uhradiť. Od vtedy, keď už zver spôsobuje vyditeľné škody tak okolo poľa rozhádžu za vrece vlasov od kaderníka a ešte spravia odvádzacie prikrmovanie.Toto isté spravilo aj susednému združeniu...ibaže im dalo pokutu 500 000 u nich bol postup rovnaký

Dúfam,že sa zapojí do tejto v súčasnosti aktuálnej témy čo najviac ľudí.