inzercia, bazár ponuka poľovačiek eshop firmy a eshopy DOPYT
poľovnícke podujatia právna poradňa chovateľské stanice recepty z diviny poľovnícke združenia zoznamka
oznamy portálu na stiahnutie
partneri portálu všeobecné pravidlá autorské práva kontakt
náš tip
IBO Poľovník
Trenčiansky kraj, Trenčín
chovateľská stanica
Chovateľská stanica z Vančáku
Vysočina kraj, Měřín
Ako pomôcť malej zveri? - diskusia
MAX2počet hlasov: 0
Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?
komentáre
Lumir, 21.9.2007 o 11:16 Zdravim,v CR je sojka beznym ptakem,znamy,ktrry je ornitolog a krouzkuje ptaky,tvrdi,ze kde hnizdi sojka nevyvedou mali ptaci jedine hnizdo.Nasim zakonodarcum se povedlo sojku dat v zakone o myslivosti na seznam celorocne chranenych druhu.Soused doma chova kaceny a male kacata se mu pres den ztraceli.Mel podezreni na potkana,kunu ci lasicku.Jednou takhle kouka z okna,na plot priletela straka,popoletela k asi ctyrdenim kacatum zobakem uderila kace do hlavy,cimz ho zabila a bylo jeji. ◄ reagovať
perdix, 21.9.2007 o 9:19 Samozrejme Dano, že aj na juhu sú sojky! Len u nás v revíri ich neni, lebo nemáme väčšie lesové komplexy. Sem tam v zime ich zopár vidieť, ale to je všetko. ◄ reagovať
dano1955, 20.9.2007 o 21:21 perdix ,na juhu nie sú sojky.to som nevedel?tie sú všade,podľa mňa sú v celej evrópe.v Dánsku je zákonom chránena. ◄ reagovať
perdix, 19.9.2007 o 8:35 Presne tak Max2, ako si to napísal! U nás síce sojky nemáme, ale podobné skúsenosti mám so strakami a pri ich love postopujem rovnako ako Ty. ◄ reagovať
MAX2, 17.9.2007 o 8:14 Mám podobné skúsenosti so sojkami ako Dano. Niektorí poľovníci na sojku nevystrelia, nepovažujú ju za "škodnú". Ja v čase vyhláškou povoleného lovu na sojku vyšlem príslušný brok. Mnohokrát som sa presvedčil, že sojky berú na čo prídu a keď sa im nevenuje pozornosť vedia spraviť aj peknú paseku hlavne u malých spevavcov, ale aj u bažantov. Sojky sa dajú pekne loviť na vábničku, stačí pár krát zavábiť. Sú zvedavé, priletia. Len sa dobre maskovať a nehýbať sa. U nás mladí poľovníci nevedia ako na sojky. Chodia za nimi ako na husle. Neuvedomujú si, že keď oni zbadajú sojku, tak ona ich už dávno vidí. Dôležitá je trpezlivosť, ak máš vábničku je to uľahčené. Inak ak si trochu všímate v revíri, kde sa sojky vyskytujú, tak zistíe, že v neskoršej jeseni za pekného počasia pravideľne "ťahajú" v určitú dobu stále po tých istých trasách a miestach. Ja som našiel niekoľko takých "vekslov", kde si na ne počkám. Často sa podarí streliť dve aj tri z jedného miesta. Potom sa presuniem po trase ich preletu a pokračujem. Sojka je síce pekná, vraj ju majú lesníci radi, že im sadí les, ale keď ich je v revíri veľa, určite malej zveri nepomôžu... ◄ reagovať
dano1955, 14.9.2007 o 21:05 polovnik,já som bol svedkom ked dve sojky našli hniezdo drozda na borovici.mali už holotrtáne,mladé.drozdi nemali šancu.bol som od hniezda asi päť metrovna volnom priestore,sojky ako by som tam nebol.behom pól nodiny bolo po mladých,bolo ích tam päť.ani som sa nesnaži niečo robyť,lebo viem že to hniezdo mali už nájdene,tam už nebola šanca.je to príroda! ◄ reagovať
Lumir, 12.9.2007 o 10:54 Pred dvaceti roky,kdyz jsem zacinal byla u nas ve sdruzeni podminka tri roky vykonavat praxi v honitbe s brokovou zbrani a po uplynuti teto doby byla moznost na doporuceni MS na koupi kulove zbrane.Takze pro nas zacatecniky byla vlastne jedina moznost,krome honu na drobnou tlumeni zvere myslivosti skodici.Vedeli jsme o kazdem hnizde strak,vran atd.Dnes slozite zkousky zakoupite si kulovnici a kazdeho zajima jen srnci,cerna,ale tlumeni drobne skodne,snad krome lisky az na par nadsencu se nevjenuje nikdo.Proto jsou dnes stavy drobne kde jsou.Netvrdim,ze za vsechno muze skodna,scelovani lanu,chemizace,absence remizku atd.,atd. jsou vsechno priciny,ze se nam nedari stavy drobne zvysovat.Jiste jsou sdruzeni,kde se dari drobnou spravne myslivecky obhospodarovat,ale jak psal nekdo v predchozich prispevcich,jsou to prvni vlastovky. ◄ reagovať
polovnik40, 12.9.2007 o 9:57 Niekedy sa viac pozornosti venovalo aj pocetnosti strak a vran.Cital som v zapiskoch jedneho panskeho jagra z r.1912 ,kde pise ,ze jedna straka dokaze v case hniezdenia vyplienit asi 30 hniezd.Iste sme to pozorovali nejeden z nas. ◄ reagovať
molnarf, 10.9.2007 o 10:30 Gabriel,súhlasín s Tebou.Škodnú strieleť a strielať.Výsledky po troch rokoch sa ukážu.Umelo chované bažanty sú nanič.To sú vlastné skúsenosti. ◄ reagovať
gabrielSO, 9.9.2007 o 11:08 Ja by som ho opravil,tam kde bol dostatok malej užitkovej zveri je už len škodna,vďaka šetričom za náboj. ◄ reagovať
dano1955, 8.9.2007 o 22:21 gabriel každý patrón ťa stojí peniaz,prečo na škodnú,radšej na zajačka alebo bažantíka ,aspoň niečo máš.a jak píše perdix všetci nemôžu polovať len na škodnú,ako tam píše. ◄ reagovať
gabrielSO, 7.9.2007 o 20:18 Strieľať,strieľať a ešte raz strieľať škodnu,výsledky sa dostavia. ◄ reagovať
perdix, 7.9.2007 o 17:38 Tam kde je dostatok drobnej zveri, množí sa aj škodná. Je to zákon prírody. Aj škodná je poľovnou zverou, treba ju loviť. Keby všetci členovia poľovali na škodnú a nezbierali by chvosty mačiek a psov zrazených na cestných komunikáciách (lebo to na výročnej členskej schôdzi treba predložiť), tak by to nebolo "len krmivo pre škodnú". Keby ste videli ako vedia lietať také kôčkami odchované "kopy peria". To by ste sa čudovali. To nie je voliérový odchov. ◄ reagovať
dano1955, 7.9.2007 o 16:14 bažanty umelo vychovane majú šancu jeden zo sto. aj u nás odchovalo združenie bažanty,a je to na tej zveri vidiet ako keby bola pustená z kurína.je zvyknutá na ľudí. ◄ reagovať
MAX2, 7.9.2007 o 11:18 Vďaka Perdix, už som na týmto sôsobom uvažoval, je to starý zaužívaný spôsob z minulosti. Chovám sliepky, často kvočia, takže určite to skúsim i keď mi mnohí tvrdia, že tým sa len chová "škodná". ◄ reagovať
perdix, 7.9.2007 o 10:55 Máš pravdu Cilan, ale tie tzv. "prvé lastovičky" musia priniesť to leto, musia sapridať aj ostatní. S tým nič nerobením je to podobné aj tu, okolo nás, hoci my tu nemáme len drobnú a srnčiu. Nemáme ani diviakov! V okrese už viacerí sa zaoberajú odchvom bažantej, takže sa to zlepšuje ale škoda, ža ani jeden z nich nie je náš sused. Ďalšia vec, že odchvávajú ich vo volierach a nie kvôčkami. Ale aj to je viac ako nič! Aj čo sa týka škodnej, Máš pravdu! Ale ja rád poľujem na škodnú a často na ne pozývam svojich kamarátov. Ja sám strielam cez sto ks škodnej zveri za rok! Aj to je poľovačka! No nie? ◄ reagovať
perdix, 7.9.2007 o 10:53 Máš pravdu Cilan, ale tie tzv. "prvé lastovičky" musia priniesť to leto, musia sapridať aj ostatní. S tým nič nerobením je to podobné aj tu, okolo nás, hoci my tu nemáme len drobnú a srnčiu. Nemáme ani diviakov! V okrese už viacerí sa zaoberajú odchvom bažantej, takže sa to zlepšuje ale škoda, ža ani jeden z nich nie je náš sused. Ďalšia vec, že odchvávajú ich vo volierach a nie kvôčkami. Ale aj to je viac ako nič! Aj čo sa týka škodnej, Máš pravdu! Ale ja rád poľujem na škodnú a často na ne pozývam svojich kamarátov. Ja sám strielam cez sto ks škodnej zveri za rok! Aj to je poľovačka! No nie? ◄ reagovať
Cilan, 7.9.2007 o 10:34 suhlasim s tym co napisal perdix ohladom skodnej na polnom reviri, ale vravim ze v reviroch kde je to pol na pol les a polia tak jeden revir nema sancu zvysit sam stavy drobnej koli skodnej, v jednom reviri sa bude skodna dlmit a spoza hranice bude chodit cely rok dalsia sa najest, takze podla mojho nazoru jedina sanca ako u nas viac na sever zvysit stavy drobnej je dat sa dokopy viac zdruzeni, ale o to tu ma malokto zaujem , kedze je dost vely odstrel raticovej a su s tym spokojny ze maju a nemusia robit nic viac ako treba ◄ reagovať
perdix, 7.9.2007 o 10:28 My v našom PZ už niekoľko rokov odchvávame bažantiu zver a od budúceho roku aj jarabičiu. Bažantov odchovávam kôčkami. Problém je v tom, že v prírode je tak málo bažantích sliepok, že jednoducho sám od prírody sa tie stavy nedokážu zvýšiť. Obzvlášť to platí o jarabiciach, lebo jarabičia sliepka ako vieme na jar vyberá kohútika zdruhej rodiny a nikdy z vlastnej. Preto im treba pomôcť takýmto spôsobom. U nás sa to osvedčilo. Zbadať to na stavoch. Samozrejme treba tlmiť škodnú celý rok. So zbraňou, s pascami, so psami. Ďalšia vec, sú políčka pre zver biopásy remízky, parcely nechané úhorom atď. PZ - ky alebo samotní členovia PZ by mali kúpiť alebo zobrať do prenájmu pozemky v revíry aby takýmto spôsobom mohli zvýšiť úživnost poľovného revíru. V krátkosti a narýchlo asi toľko. Hovorím z praxe! ◄ reagovať
kerik, 7.3.2007 o 21:35 Povedzme si uprimne,kto len trochu pozna chovy bazantov tak vie ze ziadny"krivozobec"v reviry kde chce dosiahnut nieco v chove bazantov,nema miesto!Smutne ale je to tak,ak si z juzneho Slovenska tak vies ze na kazdom druhom strome nejaky sedi,a tam kde je krdlik nejakych neviem akou zahadou prezitych jarabic tak tam nad nimi na strome sedi a "straži"ich naš prekrasny myšiak horny,ktory im "samozrejme neublizi".Mali by sa nad tym konecne zamysliet nasi velavazeny odbornici"teoretici"ktory pisu clanky do casopisov a aj nasi ochranari!!!Ale BbFf Ti povie to iste,myslim si,...vyskytol som sa aj u nich. ◄ reagovať
30-06, 4.2.2007 o 16:25 Čau . Toho basseta mám už 10rokov . Už je dost lenivý ale ked sa dostane do lesa nedá sa zastaviť . ◄ reagovať
tifo, 1.2.2007 o 11:58 zdravím ťa 30-06! môžem Ti tykať? pzeral som si tvoje foto a všimol som si, že na jednej fotke máš basseta? je Tvoj? pozri si moje fotky aj ja tam mám bassetku a jazvečíčku ◄ reagovať
30-06, 1.2.2007 o 9:30 tifo - máš pravdu . musí sa celoročne prikrmovať a všetko čo si spomenul plus v revíroch z malou zverou nedovoliť rozmnoženie diviačej . ◄ reagovať
tifo, 1.2.2007 o 6:17 podľa mňa sú dôležité nasledovné faktory:
- dostatok úkrytových miest (remízky, krovviny...)
- dostatok krmiva (zakrmovať buď celoročne, alebo už na jeseň - nie až keď napadne sneh)
- veľmi potrebná je voda v revíri; kde chýba prirodzený vodný zdroj, je potrebné vytvárať napájačky
- tlmiť hlavne líšky a pytliačaňiace mačky a pod.
- zazvrovať (osvieženie krvi...) ◄ reagovať
Soldier, 14.1.2007 o 21:48 Predovšetkým treba regulovať počet škodnej zveri (hlavne líšok, ktoré treba aj vykopávať, ked majú v norách mladé) a zabezpečiť zveri v zime dostatok potravy a v lete dostatok vody. Málo zveri nemá na svedomí len škodná, ale aj nepriazdnivý rok. ◄ reagovať
BbFf, 9.1.2007 o 11:50 Ahoj stevie_y. Ja som tiež mladý poľovník a s chovom byžantej zveri sa zaoberám už od dectva v združení. Mámo polodivý odchov. Pre ďalšie informácie mi pošli e-mail a tam sa porozprávame. berfer@pobox.sk.
Je možné aj vidieť našu "techniku".
K tomu ešte toľko - žiadna škodná zver nesmie byť v revíri a to sa týka hlavne líšok. ◄ reagovať
jurko, 24.12.2006 o 15:11 súhlasím s luciferomPB,záleží aj na počasí,sichravé počasie tiež nevyhovuje predovšetkým malým bažantíkom.predátori straky,ktoré ničia násady aj so šedivkami,líšky,dravce to všetko súvisí aj s počasím na vpliv bažantov.samozrejme potrebujú kríky,remízky na úkryt pred dravcami,ale aj na hradovanie aby neboli tak lahko dostupné predátorom. ◄ reagovať
janee, 13.12.2006 o 0:19 babo rad aj sme vzpustili kurence aj znižujeme stavy škodnej aj prikrmujeme a tiež sme nemali nejaky uspech ◄ reagovať
luciferPB, 11.12.2006 o 20:12 znižit stavy škodnej na minimum,dobra starostlivost v čase prikrmovania,vysadzanie nejakych krikov kde by sa ukrila ◄ reagovať
stevie_y, 11.12.2006 o 19:39 ako na zvýšenie stavu bažantov a zajacov v revíry - Ahojte,
ako mladý polovník by som všetkých, ktorí majú skúsenosti v tejto oblasti chcel požiadať o radu ako začať, čo sú základné faktory a podmienky úspešného zvýšenia stavu tejto zvery. Niekoľko krát sme sa pokúšali obnoviť populáciu vypustením umelo odchovaných sliepok alebo kurčiat. Výrazné úspechy sme však nemali. ◄ reagovať
reklama
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.
