Hovorí sa tomu vytriediť kúkoľ od zrna:-), že stopar. Ja pridám na spestrenie dňa tú staronovú, nefotografickú latinu:
Istý jáger, inak vynikajúci strelec, si vždy brával na poľovku len jeden patrón. Vyšiel si podvečer ku jazierku na srnca. Srnec navyšiel a už-už sa zberal domov, keď na jazierko zosadli tri kačice. Mäsa v tých časoch moc nebolo, tak sa rozhodol, zamieril a keď kačky boli pekne v rade za sebou, vystrelil. Nechcel veriť vlastným očiam. Všetky tri kačky boli mŕtve. Odrezal si dlhú palicu, aby mohol úlovok vytiahnuť. Ako tak obchádzal jazierko, v šere zbadal čosi ležať na zemi. Pozrel lepšie a to srnec a ešte teplý. Dlho, dlho rozmýšľal a prišiel k záveru, že guľová strela preletela hlavami kačiek a skolila aj srnca, ktorý bol v jednej priamke s kačicami a ktorého si nevšimol, lebo bolo už šero. Ako išiel srnca obriadiť, pozerá,čo to, srnec mal na parožkách napichnutého mladého zajaca. Prišiel k záveru, že srnec, ako padal, napichol spiaceho zajaca. Od radosti rozmýšľal, že toľko úlovkov ani domov naraz neodnesie a tak zajaca odhodil do blízkeho krovia, že reku si ráno poňho príde. Ako zajac dopadol do krovia, vyleteli odtiaľ jarabice a dve ostali na zemi omráčené. Jáger nechcel veriť vlastným očiam a od veľkej radosti nad množstvom úlovkov vyhodil do vzduchu svoj poľovnícky širák a čudujte sa svetu. Akurát letela sluka, zamotala sa do klobúka a spadla s ním ku jágrovým nohám. Je to možné, toľko šťastia ? :-)))
