Bez urážky. Je to vec názoru. I keď meno je istou garanciou, predsa obrazy sa nekupujú, ako ND pre autá od známych výrobcov na dobierku z katalógu.
Obrazy by sa asi mali kupovať tie, ktoré nás oslovia, očaria, majú v sebe silu, ktorá nás núti sa k nim vrátiť a presvedčiť nás, že sú to tie, ktoré chceme. Obrazy sa zvyčajne nekupujú na prvé videnie.
Autorské výstavy, resp. predajne s umením by sme si mali prejsť nie, ako jedálny lístok v poslednom stĺpci vpravo, ale bez cenoviek, prípadne mien autorov /v predajni/. Až potom u tých obrazov, čo nás opätovne oslovia, prehodnotíme, či na nich máme a či sú hodné tej ceny. Istý systém by mal platiť vo všetkom.
Pozn.
V našom regióne začiatkom 20. storočia pôsobil J.T.Mousson.
V odbornej publikácií Moderného umenia na Slovensku v 20. storočí, sa mu ušla až jedna veta, chrakteru
...provinčný maliar, vyyštudoval AVU v Budapešti, pôsobiaci v Michalovciach..., . Určite si toho zaslúžil trochu viac.
Dnes sa jeho diela na aukciách predávajú v cenách od 1.000 do 10.000 eur, často drahšie, ako národní umelci. Netvrdím, že tú hodnotu majú /mnohé z nich, ktoré sú majetkom ZM v Michalovciach a iné, som mal možnosť osobne vidieť počas ich reštaurovania v Zemplínskom múzeu v Michalovciach v 70. a 80. rokoch min. storočia p. Saloňom/, či na súbornej autórskej výstave vo Vsl. galérií v Košiciach.
I keď platí zásada, že hodnotu tovaru určuje trh, je to niekedy pritiahnuté za vlasy. Teraz sa nekupujú jeho obrazy, ktoré sa nám páčia, ale sa kupuje MOUSSON.
I keď priznám, že mnohé obrazy od Sovanku i Moussona sa mi páčia, určite by som nekupoval ich obraz, ktorý ma neosloví.
No bolo to tak v minulosti, je a asi tak aj bude v budúcnosti.