V poslednej dobe mi akosi nezostáva času chodiť pravidelne na tieto stránky. Občas si niečo prečítam, pobrblem, zanadávam... Už ma ani nijako neirituje laická verejnosť samopasovaná na ochrancov prírody a všetkého živého, ktorá stále rýpe do poľovníkov ako zloduchov, ktorí strieľajú úbohé zvieratká. Na takúto poznámku reagovali deti z nášho krúžku, keď jednej panej so psom voľne pobehujúcim po poli vysvetlili poslanie poľovníctva. Neznalosť sa dá pochopiť, ale ľudská omedzenosť sa ťažko chápe... K tomu, čo napísal ako odpoveď na ironickú otázku rys2 (otázku bez elementárnych znalostí danej problematiky ) niet čo dodať. Vysvetlil to podľa mňa dostatočne. Múdry pochopí a tomu, kto nepochopí azda treba len kondolovať...
Ale k téme. Chytanie malých šeliem – kuna, tchor mi nerobí vcelku žiadne problémy. Je možno ich chytať do pascí z pletiva, alebo drevených pascí, ktoré zviera neusmrtia a zostáva v nich živé. Treba ale tieto pasce denne kontrolovať, aby sa zver netrápila hladom. Lepšie sa mi osvedčili drevené pasce. Predsa len pôsobia prirodzenejšie. Ako materiál používam obyčajné dosky bez náteru, ktoré nechám nejakú dobu voľne vonku, aby chytili trochu „patinu“, aby toľko nesvietili v okolí. Do takejto pasce kuna, alebo tchor vojdú dôverčivejšie ako do pascí z pletiva. Ja nikdy nenastavujem pascu „na ostro“, ale najprv „naučím“ kunu do pasce chodiť. Používam ako návnadu vajcia, alebo kúsky ryby. Najprv pascu „vyslepím“- zaistím vchodový otvor a keď mi dva, tri dni po sebe kuna návnadu bez problému zoberie, nastavím pascu už „na ostro“ a kuna, alebo tchor sa chytí.
Chytal som kuny aj do pletivových pascí, ale typ pasce, ktorý som mal k dispozícii mal dosť citlivý mechanizmus, takže keď sa kuna dotkla pasce aj z vonkajšej strany, tak sa pasca zatvorila a trvalo dlho, kým získala znovu dôveru a chytila sa do pasce. Tieto pasce mali aj tú chybu, že kuna sa dostala z pasce von, pretože pružnosť pletiva umožňovala medzi spodkom pasce a dvierkami z pletiva kune prestrčiť hlavu a tak sa dostala von. Než som na to prišiel, tak to chvíľu trvalo a bolo pár sklapnutých pascí prázdnych. Preto som dno pasce a spodok sklápacích dvierok zosilnil pásovinou a trochu znecitlivil sklápací mechanizmus tak, aby sa dvierka zatvorili až po dotyku kuny s návnadou vo vnútri pasce.
Líšku som do takejto, aj keď primerane veľkej pletivovej pasce i napriek viacročnej snahe nechytil. Líška takejto pasci nedôveruje. Lepšia je drevená pasca, ale i tak to chce zachovať uvedený postup a hlavne trpezlivosť. Pravda okrem kuny, tchora, líška sa chytí aj mačka. Keď som nechcel, aby naše mačky do pasce chodili, tak som zobral milú mačku a tak, ako bola v pasci som ju vykúpal v sude s vodou. Trochu drastické, druhýkrát do pasce neliezla... Dobré návody aj s nákresmi drevenej pasce sú na stránkach časopisu „Myslivost“. Samozrejme aj kniha doc. Letošťáka dobre poslúži.