Nie, OKO dobre sme sa nepochopili. Nejde o prikrmovanie líšok, i keď to v podstate tak vyzerá. Ide mi o to, aby som mal v prvom rade líšky pod určitou „kontrolou“ a dostal ich tam, kde potrebujem, aby som ich mohol odloviť s rešpektovaním etiky lovu. V tom je rozdiel od prikrmovania. To, že líšky fakticky prikrmujem, je sekundárne. Nedá mi, aby som nevyslovil svoj názor k neprikrmovaniu zveri. Pokiaľ zver nie je prikrmovaná, tak si myslím, že to nie je dobrá vizitka hospodára a poľovníckeho združenia ako celku. Jednoducho v súčasnej dobe veľkoplošného hospodárenia v poľnohospodárstve je to nutnosť. Zoraním a prípravou pôdy pod iné plodiny stráca zver prirodzené zdroje potravy. Sústreďuje sa tam, kde sú určité potravné možnosti a tam následne robí zver škody. Dostávame sa tak do sporu s poľnohospodármi a majiteľmi lesov. Máme ešte šťastie, že náhrady škody nie sú uplatňované všade a v plnej výške, že sú do istej miery u nás tolerované. Keď ale budú uplatňované v plnom rozsahu, tak sa v niektorých združeniach budeme škrabať za ušami. Preto treba jednak zveri pomôcť a taktiež predchádzať vzniku škôd. Ako píšeš OKO, že líšky sa u nás nelovia, tak je to trochu vytrhnuté z kontextu. Líšky sa lovia, ale nie všade v takom rozsahu ako u nás a nevenujú sa lovu do takej miery, ako by si to situácia vyžadovala. Je pravda, a v tom Ti dávam za pravdu, že ani u nás sa lovu líšok nevenujú všetci rovnako. V tom ja vidím najväčšiu chybu. Mnohí stále ešte nostalgicky spomínajú na sedemdesiate roky minulého storočia, keď sa skoro bez starostlivosti poľovníkov lovili množstvá zajacov a bažantov. Na základe toho pretrváva názor, že netreba zver prikrmovať a tlmiť „škodnú“. Neuvedomujeme si ale, že v tom období sa prechádzalo na veľkoplošné hospodárenie, zlučovali sa družstvá, ktorých dôsledkom boli veľké lány monokultúr a následné doslova hladovanie zveri po zbere úrody a príprave pôdy pod iné plodiny. Súhlasím s tým, že pár skalných nemôže zvládnuť istý „pretlak“ hlavne líšok, ale vecou celého združenia je, aby určitým spôsobom motivovalo členov, ktorí „škodnú“ nelovia. Motivácia môže byť pozitívna – „zástrelným“ ( čo ja osobne nepovažujem za správne, lebo máme túto povinnosť zo zákona), alebo negatívna – jednoducho ak nelovíš „škodnú“, tak nebudeš loviť vôbec. To je otázka, ktorú si bude musieť vyriešiť členstvo každého združenia a adekvátne prispôsobiť domáci poriadok. Ja osobne predkladám návrh na zmenu domáceho poriadku, aby členovia, ktorí nelovia „škodnú“ a správnym selektívnym odstrelom holú zver i napriek tomu, že majú na to podmienky a možnosti, aby nemali nárok na zver trofejovú. Keď nemám patrón na líšku a selektívny odstrel holej, tak ho nemám ani na trofejovú, „šak patróny sú drahé“. Pravda aj tu je treba omedzenia posudzovať veľmi citlivo a uvážlivo s ohľadom na zdravotný stav, vek a reálne možnosti členov a nemožno to brať paušálne. Jednoducho ma štve, že mnohí mladí poľovníci by chceli III.VT srnca, ale neulovili ani jednu líšku a to i napriek tomu, že dôchodca má už dnes ulovených 18 líšok. To, čo som naznačil, chce zmenu myslenia a hospodárenia, uvedomiť si v združeniach, že žijeme v inej dobe, kedy nám nikto nič nedá zadarmo, že sa zmenili podmienky v spoločnosti i v prírode a ani zver si sama nepomôže. Preto aj u nás roky rokúce s úsmevom mnohí mávali rukou nad umelými norami, prikrmovaním zajacov ešte cez leto po zbere úrody... Keď som im pustil video u umelých norách, tak konečne začali chápať... Viem, že u nás poľovníkov je ťažko meniť myslenie ľudí, že narážame na skostnatelý prakticizmus, hlavne u starých poľovníkov, že dobrá myšlienka je odvrhnutá slovami, si mladý, mladý poľovník, málo toho ešte vieš a keď parafrázujem autora z poľovníckej beletrie, tak musím byť trochu vulgárny „ v řiti s byl a o tom, cos tam viděl raději nebudu diskutovat“. To sú podľa mňa najnebezpečnejšie útesy na ktoré naráža súčasné poľovníctvo.
