nieco na zamyslenie - článok

Nieco na zamyslenie
Ked som sa opytal polovnikov co si myslia pod pojmom polovnictvo, 99% mi odpovedalo, ze je to ochrana prirody a starostlivost o zver, len skoda ze skutky o tom nesvedcia.

Ja som bol vedeny k niecomu inemu a vdaka bohu som aj tomu ostal verny. Mnoho ludi sa ma pyta, preco sa staras o to, o co sa ma starat niekto iny. Moja odpoved nieje bavi ma to, ale bol som k tomu vedeny ,aby som sa staral o to co je nase bohatstvo. Nieje to o tom ci ma to bavi alebo nebavi, ale je to moja povinnost starat sa o to co si iny nevazia. Spomeniem tu jedeneho polovnika ktoreho nebudem menovat, ak to bude citat tak bude vediet o koho sa jedna. „Byt na tvojom mieste spravim si polovnicky a budes sa tomu moct venovat oficialne, a za kazdy prinos k ochrane budes mat vyhody“ no poviem pravdu uvazoval som nad tym, ale vzdal som sa toho ked som zistil o com je polovnictvo. Ja to nerobim, aby som mohol strielat, nepatrim medzi lovcov. Nikdy neklesnem aby som bol pytliak, bolo by to ako keby som zabil a zjedol svojho psa, krtory mi robi spolocnost na prechadzkach.

Ako maly som chodil po horach s otcom a pozorovali sme zver, ktora sa pasla na luke. Tie casi su uz definitivne mrtve, miesta kde som chodieval ako maly su uz minulostou. Neobvinujem nikoho ale kam sa podela vsetka ta zver? Nad tou otazkou som si lamal hlavu dlhe roky. Ale uz som vyrastol a uz neuvazujem kam zmyzla, ale snazim sa aby to malo co zostalo aby nezmizlo. A preto som dost zarazeny, ked si tak kracam po lese a na kazdom kusku je posed.Kazdy polovnik mi na to povie, ze to je urcene na pozorovanie a nie len k lovu. Uplne nesuhlasim z odpovedou ze na pozorovanie, na pozorovanie netreba 9 posedov na malom uzemi.

Jeden moj zazitok stal za vsetky drobne, ked pred mojimi ocami dohasla srna ktorej trcali vnutornosti od priestrelu, odniesla si v sebe tri rany. Bola strelena kalibrom 30.06 viem to preto lebo som videl cely priebeh lovu(na druhy den som siel hladat stopu a nasiel som nabojnicu). Polovnik z posedu vystrelil prvu ranu a zver len postrelil utekala a zastala vtom prisla dalsia rana zase utek potom prisla tretia rana ktora letela mojim smerom ta bola pre tu ubohu srnku absolutne konecna po asi 20 metroch padla na zem a bez pohybu len stonala. Fakt otrasny zazitok podisiel som k nej nakolko bola odomna vzdialena len par metrov, ten pohalad co sa mi naskitol bol odporny, takto som sa este necitil. Nedotkol som sa jej len som sa s nemim uzasom pozeral ako umiera nieco tak nadherne. Iskra z jej oci kazdou sekundou stracala, bolo mi jasne ze trpi. V dialke som videl pana polovnika ktory ju hlada no kedze uz bolo sero tak som zisiel hlbsie do lesa tak aby som mal vyhlad na situaciu. Vyse pol hodiny ju hladal a nakoniec ju nasiel, sup sup rychlo otocit tak aby nebolo vidiet tu paseku a az potom vyfotit a nalozit do auta. Neodsudzujem ho ale podla toho co som videl, som ho ohodnotil ako polovnik-mesiar.

Ten revir kde som zazil tento zazitok nastevujem pravidelne, najme v zimnych mesiacoch. Zo svojej urody tam nosim „prebytky“ polovica z toho co vyprodukujem tak konci v lese dalsie krmivo berem z poli po zbere kukurice kombajn necha spustu kukurice na poli. Berem kamaratov a nazbierame kazdy rok par vriec kukurice a tie koncia v lese. Sem tam sa zadari dobra dohoda z kombajnistom a donesie odpadove zrna, ziadne plevy ako davaju polovnici bazantom. Krmim na takych miestach kde nieje mozne strielat, robim to z prosteho dovodu ktory kazdy pochopi. Len tak medzi recou spomeniem ze v tomto reviri boli 1 az 2 dospele srny, srnec sa tu objavil a za par dni ho zas nebolo.Za tie roky mojej starostlivosti o tento revir som dosiahol to na co som hrdy, zvysil sa pocet srncej a dokonca uz druhy rok chovam aj diviaky. Tato cinnost je dlhodoba, ale najdu sa ludia ktory to kazia. O pytliakoch nehovorim, takych tu nemame, neni to lukrativny revir. Casom to urcite dosiahnem, ak mi to neprekazi nejaky dobry clovek. Niekto na to moze mat iny nazor ale udam dalsie podrobnosti, v tomto reviri su dva seniky jeden je totalne rozpadnuty a druhy je prazdny, tri krmelce su pre bazanty a zajace tam sa nachadzaju tie plevy o ktorych som uz huvoril.Ale je tu 9 posedov ato hovori o starostlivosti o zver vsetko. Nakolko sa ziadne usilie nevenuje prikrmovaniu srncej zveri , tak som sa o to postaral ja sam a z vlastnych zdrojov. Zvlasne je ze pani polovnici sa tu zacali castejsie objavovat, cim to asi bude? Predpokladam ze sa cuduju, ze ako sa im dobre dari aj bez usilia . Aspon ze ked pridu tak si len sadnu na posed, horsie by bolo keby chodili po lese a nejakou nahodou by zistili co v tom „ich“ reviri maju. Tak po tomto usili ktore uz dava svoje ovocie mi prichadza na rozum otazka, kto je vlasne polovnik? ten co na to ma papier alebo o to ma vazny zaujem?

Mam este nieco o co by som sa s polovnickov verejnostov chcel podelit, je to zazitok pri krmeni. Niesol som za ruksak jablk a vo dvoch taskach kukuricu a zito. Ako som sa pomali a ostrazite blizil k mojmu miestu zbadal som skupinku diviakov ako sa blizi k miestu kde nechavam krmivo. Je pravda ze som meskal oni sa uz blizili a ja som isiel v ich stopach a tak ked ma zbadali tak sa dali na utek. No ked som videl ze uz prebehli nase miesto, tak som rychlo nasypal krmivo a ako som kracal prec tak som pocul ako sa hrmotom a praskotom idu nazrat. Tak som zostal stat a pomaly som sa vracal aby som videl kolko kusov to vlastne prikrmujem. Na moj uzas som uvidel 3 dospele jedince a zopar jednorocnych prasiatok, nevedel som ich spocitat lebo stale pobehovali. Najkrajsi zazitok bolo ked som k nim prisiel na necelych desat metrov. Prisiel som na to ze oni vycitia, ze im nejdem ublizit. Den od dna sa ma menej a menej bali. Len raz sa mi podarilo prist na taku malu vzdialenost. Jeden polovnik mi vravel ze oni citia ze im nesiem jedlo, a ze preto sa ma az tak neboja. Raz som ho tam zobral a ked videl tu nadheru tak sam povedal ze klobuk dole. No aj on to skusa vo svojom reviri ale nejak sa mu to nedari.

Moja povaha mi nedovoluje sa strkat niekomu do zadnej casti ludskeho tela, a nie som ani milionar a preto polovnikom nikdy nebudem. Neuznavam to aby som bol 10 alebo 20 rokov clenom nejakeho zdruzenia a platil poplatky ktore sa investuvaju do veci ktore su pre mna ako priatela prirody zbytocne. Naco byt polovnik bez reviru o ktory sa mozem starat? Je to na kazdom a preto apelujem na ludi podobnych mne starajme sa o to nase bohatstvo bez naroku na odmenu alebo zviditelnenie. Odmenov nam bude respekt ludi ktory sa do toho rozumeju a len ticho zavidia nam nase uspechy. Vdaka tejto cinnosti som spoznal este dvoch ludi ktory maju rovnake poslanie ako ja. Pri jedom z nasich stretnuti sme mali temu polovnictvo, a dosli sme k tomuto zaveru „Starame sa o zver, aby bolo naco sa pozerat“ vo vasom polovnictve (dajte si ruku na srdce) ide o lov, na strankach a v novinach citam o tom co sa kde strelilo a aka puska je dobra a aka je ulne nanic. Vy ste lovci ale to nie je vsetko, krmit preto aby bolo co lovit to je uplne ubohe. Dalsi ktory su premna plevel a taky by nemali mat pravo strielat zo strelnej zbrane, su pani co idu len po trofejach. Nevravim ze lovit sa nema, vseto sa ma robit z rozumom, a nie hlava nehlava. Dufam ze si to zoberiete k srdcu.

Nehadzem va vsetkych do jedneho vreca, su urcite medzi vami aj ludia co sa staraju o nasu zver. Ale je vas malo, a to je smutne:(

Na zavez pridam moje heso: „Polovnictvo do ruk lovcom nepatri“