Prečo nás to ťahá do lesa?
Aj vy si často kladiete túto otázku?Prečo vždy, keď vás niekdo zavolá (niekdo, alebo ten hlas z vnútra), zahodíte všetko ostatné za hlavu a proste bežíte do prírody?Odpoveď by sme mohli hladať kdesi hlboko v nás...Už dávno, keď bola civilizácia ešte len v plienkach, keď ešte neboli mestá a obchody, žili ľudia v prírode. Odpradávna sa zaoberali lovom(poľovníci, rybári) a zberom (napr. hubári). Neskôr, keď sa už ľudia zhlukovali do skupín a začali si deliť úlohy(neolitická revolúcia), vznikli pojmy ako pestovanie a chov (záhradkári a chovatelia drobnej zvery). Postupom času z skupín vznikali dediny, z dedín mestá a z miest štáty, no akýsi pud sa v nás zachováva dodnes. Preto aj ja a alebo vy, alebo hociktorý z nás bez rybačky alebo nejakej tej aspoň obchôdzky revíru nevydržím obsedieť viac ako ten pracovný týžďeň, tých 5 dní doma. Akokoľvek se Zem pod našimi rukami mení, tisícročia v prírode z ľudskej pamäte nevymažeme...A preto, keď si rybár povie-načo tú rybu pustiť, veď ju zobere aj tak iný...a keď sa podľa tejto vety riadi väčšina rybárov, o chvíľu nebude nič-darmo obviníme kormoránov, pytliakov, SRZ (hoci nepopieram, i tam je problém, ale 90% sú rybári)...alebo, keď poľovník, na návšteve v cuzdom revíri sa správa ako … (viete si pomyslieť), a niektorý aj vo vlastnom, tak nech sa nečuduje napr. nedostatku drobnej zvery alebo vysokej, ak ju nechodí prikrmovať. V dnešnej dobe nieje nič samo od seba. To si treba uvedomiť, a preto, keď túto planétu dostal do rúk tvor rozumný, ako názov napovedá homo sapiens sapiens, nech sa náležite názvu aj správa!!!
Toľko moja reč,
Lesu, Lovu zdar, všetkým rybárom Petrov Zdar! A nech tento pozdrav ešte dlho, dlho znie...