Základnými znakmi na posudzovanie veku srncov v prírode je ich telesná stavba, držanie hlavy a kru, nasadzovanie a vytĺkanie parohov a čiastočne aj tvar a mohutnosť parohov. Tento posledný znak je však najmenej spoľahlivý, pretože je ovplyvňovaný dedičnými vlastnosťami a životným prostredím, v ktorom zviera žije.

Jednoročný a dvojročný srnec má krátku a štíhlu hlavu s typicky „detským“ znakmi, ktorá sedí na dlhom štíhlom krku. Čím je srnec mladší, tým nosí hlavu vyššie. Jednoročný až dvojročný srnec nosí hlavu väčšinou na vysoko vzpriamenom krku. Trup je pomerne štíhly a rovnomerne valcovitý. Práve táto štíhlosť trupu vzbudzuje dojem, že končatiny mladých srncov sú pomerne dlhé. Chôdza mladých srncov je ľahká, pružná a elegantná.

Stredne starým srncom sa hlava postupne rozširuje, mohutnie, je hranatejšia a svalnatejšia. Aj krk je silnejší a svalnatejší, a preto pôsobí kratšie. Pri chôdzi, ktorá je už oveľa pomalšia ako pri mladých srncoch, nosí stredne starý srnec hlavu a krk nižšie a celá jeho postava je zavalitá a silná.

Staré srnce majú hlavu krátku a širokú, čelovej časti mohutnejšiu, akoby tupo klinovú. Krk je neobyčajne hrubý, preto pôsobí kratšie ako majú mladé srnce, a pri pokojnej chôdzi ho srnec nesie temer vodorovne s trupom. Hlava je sklonená hlboko k zemi a pri chôdzi sa rytmicky pohybuje hore a dole. Trup je zavalitý a brucho často prehnuté k zemi.

Srnec má na hlave parôžky, srna nie. Staré srnce parožky zahadzujú koncom októbra a v novembri, mladé srnce až v decembri alebo v januári. Po zhodení parožia začína rásť nové a celý proces trvá asi 90 dní. Počas rastu je obalené lykom, osrstenou pokožkou, ktorá rastúce parôžky vyživuje a chráni. Keď parôžky dozrejú a stvrdnú, zbavuje sa srnec lyka vytĺkaním. Staré srnce vytĺkajú skôr, začiatkom apríla, stredne staré srnce asi v polovici apríla a mladé srnce až v polovici mája alebo neskôr.

Keď nájdeme v prírode lebku s parôžkami, bol to srnec. Keď sú na lebke pučnice bez parôžkov, bol to srnec, ktorý uhynul koncom roka. Keď je lebka bez pučníc, je lebka srny. Srnčia zver má lebku podstatne kratšiu ako jelenia. Jej dĺžka je 172-207 mm, šírka od 80 do 84 mm. Dĺžka radu stoličiek sa pohybuje od 53 do 68 mm. Srnčia zver má 32 zubov, niekedy sa však objavujú v hornej čeľusti aj očné zuby a potom má chrup 34 zubov. Stoličky mladých srncov sú vysoké s ostrými hranami, starú srnce majú obrúsené temer k čeľusťovej kosti. Parôžky ročného srnca sú holé, krátke špice, dvojročného sa rozvetvujú do vidlice pri trojročnom až štvorročnom tvoria typ šestoráka a pri srncovi päť – až sedemročnom typ šestoráka mohutnie. Nie je to však pravidlo. Dobre založené dvojročné a výnimočne aj jednoročné srnce môžu byť šestoráky.