Už od pradávnych čias je chlieb základnou potravinou pre ľudstvo. Žiadna iná potravina nemá také významné miesto ako práve chlieb. Aj v dnešnej dobe patrí chlieb k dôležitej súčasti výživy človeka. V ľudovom prostredí sa chlebu ako základnej a vzácnej potravine prejavovala vždy veľká úcta. Bol považovaný za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Skutočnosť, či ho bol dostatok, alebo úplne chýbal, rozhodovala častokrát o prežití celých národov aj v tých najhorších chvíľach.

Obyčajný chlieb sa stal súčasťou najrôznejších zvykov. Určite poznáte zvyk, ktorý sa traduje už od starých Slovanov, uvítanie návštevy chlebom a soľou. Chlieb bol súčasťou každodenného jedálnička a tak bolo samozrejmé, že sa hostiteľ o svoj život podelí s prichádzajúcim.

Všetci to poznáme zo života. Zoberieme chleba a vydáme sa do miestneho parku, k miestnemu potoku alebo do blízkeho lesa na stretnutie s voľne žijúcou zverou ( napr. ryby, veveričky, vtáčiky, kačice alebo srnky a jelene ). Radujete sa z toho, že voľne žijúcej zveri ponúkate zadarmo jedlo, výmenou za možnosť pozorovať ich zblízka a osobne. A keď sú pritom ešte aj deti, tak je radosť určite dvojnásobná. Myslíte to určite dobre a môžeme dokonca považovať túto akciu za nezištnú starostlivosť o blaho iných, nehľadiac na osobné záujmy. A ak sa považujete za milovníkov prírody, môže byť ťažké potlačiť nutkanie nakŕmiť priateľskú tvár. V niektorých prípadoch sa s kŕmením chlebom však zachádza až  do extrému a preto môžeme vidieť či už v televízii alebo v skutočnosti na zemi vysypané množstvo chleba alebo chlebových výrobkov, ktoré tam vysypali nezodpovední ľudia alebo aj niektorí nezodpovední poľovníci.

Položme si však na tomto mieste jednoduchú otázku :

Prečo je voľne žijúca zver ochotná jesť chlieb ?

No asi z podobného dôvodu, prečo sa my ľudia niekedy prejedáme veľkým kusom čokoládovej torty: lebo sme hladní. Alebo jednoducho preto, že sa nám to páči. Niektorí ľudia si myslia, že vo všeobecnosti byť hladný znamená nemať chleba a rátajú do toho aj voľne žijúcu zver. Na tom mieste je potrebné upozorniť na to, že takéto dobré úmysly môžu mať a mávajú škodlivé následky. Predtým, ako niekto začne kŕmiť voľne žijúcu zver, musí si byť plne vedomí všetkých možných dôsledkov takéhoto konania. A v tom je práve kameň úrazu. Keď ľudia spoznajú veľmi dôležitú úlohu, ktorú zohráva výživa pre zdravie voľne žijúcich zveri, budú sa cítiť menej nútení zasahovať.

Pokiaľ ide o ich stravu, nie sú napr. jelene najchytrejšími tvormi. Tieto prežúvavce nemajú veľký zmysel pre to, čo je a čo nie je pre nich dobré. A aj keď sú v lete vyberaví v tom, čo jedia, v zime, keď už majú obmedzený rozsah potravy, budú jesť všetko, čo dostanú, vrátane „božieho daru“ - chleba. Ale tento chlieb je potravina prispôsobená ľudským potrebám a nie je vhodná pre voľne žijúcu zver. Živiny, ktoré táto zver potrebuje, nie sú v prípade chleba dostupné v dostatočnom množstve.

Chlebové výrobky obsahujú veľmi malú nutričnú hodnotu pre voľne žijúcu zver a tiež obsahujú také zložky, ktoré ich tráviaci trakt nedokáže stráviť. Mnohé druhy voľne žijúcej zveri potrebujú pestrejšiu stravu pozostávajúcu z vegetácie, hmyzu, rýb, mäkkýšov a kôrovcov, aby som vymenovali aspoň niektoré. Chlieb je plný len prázdnych kalórií. V prípade kŕmenia chlebom alebo chlebovými výrobkami často potom dochádza k tomu, že voľne žijúca zver si nimi naplní bachor tak, že prestane mať záujem o hľadanie takých kvalitných zdrojov potravy, ktoré potrebuje.

No existuje aj množstvo ďalších dôvodov, prečo nekŕmiť voľne žijúcu zver „božím darom“ – chlebom a chlebovými výrobkami. Chleba a chlebové výrobky obsahujú príliš koncentrovanú kuchynskú soľ, ktorá poškodzuje obličky voľne žijúcej zveri. Ďalším dôsledkom konzumácie chleba alebo chlebových výrobkov je choroba - laktátová acidóza – pri ktorej ide o prekyslenie bachora zveri. Medzi bežné príznaky tejto choroby u voľne žijúcej zveri patrí hnačka, dehydratácia a zväčšený bachor. Postihnutá zver môže mať tiež ťažkosti so vstávaním alebo príliš dlhým státím. Vo vážnych prípadoch môže toto ochorenie viesť k náhlej smrti. V prípade voľne na zemi pohodeného nedojedeného chleba môže tento začať plesnivieť a stáva sa jedovatým. Ďalším dôvodom je prilákanie na miesta, kde je na jednom mieste vysypaný chleba alebo chlebové výrobky, hlodavcov, ktoré často bývajú prenášačmi rôznych chorôb. No sú tu aj ekologické dôvody, prečo nekŕmiť voľne žijúcu zver chlebom alebo chlebovými výrobkami. Keď sa hodí chlieb do vody pre kačice, husi, ryby atď., nedojedené kúsky sa hromadia a kazia a zanechávajú prebytok živín. Dodatočné exkrementy z vodného vtáctva v kombinácii s nadbytočnými živinami môžu vyvolať kvitnutie rias. Kvitnúce riasy zbavujú vodu kyslíka. To je škodlivé pre vodný život. Hypoxia (vyčerpanie kyslíka) zabíja vodný život a oberá divokú zver o prirodzené zásoby potravy.

Kŕmenie voľne žijúcej zveri chlebom alebo chlebovými výrobkami môže v konečnom dôsledku prerásť aj k zmenám v jej správaní alebo dokonca k neželanej závislosti. Keď sú voľne žijúce zvieratá kŕmené ľuďmi, môže to spôsobiť nezdravú závislosť na chlebe alebo chlebových výrobkoch. Spoliehanie sa na túto bezplatnú potravu môže spôsobiť, že voľne žijúca zver stratí svoju schopnosť hľadať potravu, čo môže dokonca viesť k tomu, že rodičia voľne žijúcej zveri neučia svoje potomstvo, ako si prirodzene nájsť potravu. Nadbytok potravy môže prilákať veľké množstvo voľne žijúcich živočíchov do oblasti, ktorá neposkytne dostatok prirodzených zdrojov potravy. Vysoké počty zveri sa môžu stať nezvládnuteľnými pre biotop, v ktorom žijú. Preplnenie môže viesť ku konkurencii na miestach kŕmenia vyrobených ľuďmi a voľne žijúca zver sa môže stať agresívnou a vystresovanou. Voľne žijúca zver môže stratiť strach z ľudí a nakoniec môže byť považovaná za nepríjemnú. Môže sa tiež nevinne priblížiť k ľuďom, ktorí nie sú priateľskí a títo ľudia im môžu ublížiť. Očakávanie spoľahlivého zdroja potravy môže tiež oddialiť migráciu vodného vtáctva.

Ľudia, najväčšiu láskavosť, ktorú môžete urobiť pre voľne žijúcu zver,

je prestať s kŕmením chlebom alebo chlebovými výrobkami.

Škodíte nie len voľne žijúcej zveri, prírode ale aj jej prostrediu.