Kolegovia poľovníci viackrát ste zažili situácie, kedy ste počuli výstrel a keď ste prišli ku strelcovi, tak tento z veľkou istotou tvrdil, že zver zasiahol. Keďže k tomu malo dôjsť, začne sa klasická dohľadávka, ktorá však v konečnom dôsledku bude neúspešná. Zver nebude farbiť, alebo sa nájde len zopár malých kvapiek farby a táto sa nenájde. Ale strelec bude stále tvrdiť, že on počul, ako strela zasiahla zver. Niektorí kolegovia poľovníci dokonca tvrdia, že podľa tónu zvuku dopadu strely sú schopní rozpoznať, ktorá časť tela zveri bola zasiahnutá. Skúsme si rozobrať takúto situáciu.

Na začiatku si musíme niečo povedať o zdrojoch hluku výstrelu. Hluk výstrelu, ktorý subjektívne vnímame ako jednu ranu, pochádza z viacerých zdrojov. Prvý zvuk sa ozve pri dopade zápalníka na zápalku - ten však počujeme len pri zlyhanej rane a nemá význam. Ďalšie zvuky vznikajú pri pohybe strely v hlavni a tiež nehrajú podstatnejšiu rolu. Akonáhle strela opustí hlaveň, dochádza k prudkému prúdeniu prachových plynov von, čo vedie k vzniku zvukového efektu, tzv. rany výstrelu. Ďalším zdrojom hluku je tresk, ktorý vzniká pri lete nadzvukovej strely vzduchom. Zvuk, ktorý terč ( telo zveri ) - pozostávajúci z ľubovoľného materiálu - vydá pri dopade strely na terč ( telo zveri ), sa vo všeobecnosti považuje za zvuk strely. Napríklad plechová doska slúžiaca ako cieľ vydáva pri dopade strely jasný zvuk.

Tresk výstrelu trvá asi 2 až 5 milisekúnd, čo je 2 až 5 tisícin sekundy. Rýchlosť zvuku vo vzduchu je závislí od teploty a pohybuje sa medzi 320 a 330 m / s. Väčšina dnešných loveckých nábojov dosahuje výrazne vyššiu rýchlosť 600 až 1 000 m / s. Pri priemernej rýchlosti 500 m / s prekoná strela vzdialenosť 100 metrov za 200 milisekúnd (100 m: 500 m / s = 0,2 s). Časový interval medzi treskom výstrelu a zásahom cieľa by mal byť dostatočný na to, aby bolo počuť zásah, ak bude dostatočne hlasitý. Pozorovateľ v blízkosti cieľa to určite počuje. Pre samotného strelca to nemožno zaručiť.

Z pohľadu akustiky sa merateľné veličiny akým napr. je intenzita zvuku ( hlasitosť ), sa nemôžu preniesť priamo na subjektívne vnímanie ľudí. Tu je potrebné poznamenať, že vnímanie hlasitosti sa bude veľmi líšiť v závislosti od poslucháča. Čo v praxi znamená, že niekto - subjektívne - vníma niečo tak nahlas, čo iný klasifikuje ako znesiteľné alebo dokonca príjemné. Za určitých okolností môžete počuť zasiahnutie terča. Ale nedá sa to zaručiť. Môžete počuť, ako strela dopadá na kovovú platňu vo vzdialenosti 100 m! To sa dá veľmi ľahko vyskúšať.

Avšak náraz strely ako ukazovateľ bezpečnej strely je nevhodný.

Tento náraz strely na terč počuje strelec iba za určitých podmienok. Zvyčajne ho prekryje rana výstrelu. Čím vyššia je rýchlosť strely a čím kratší je jej čas letu k cieli, tým menej dokáže strelcovo ucho rozlíšiť ranu výstrelu od nárazu strely a dokonca ho aj počuť. Veľkú úlohu zohráva aj to, či je smer vetra priaznivý a či nie ozveny alebo iné odrazy nárazov absorbujú zvukovú vlnu vychádzajúcu z nárazu strely. Náraz strely je ľahšie počuť pri väčších kalibroch, zvlášť keď je zosilnený vysokou rýchlosťou nárazu. Pri krátkej vzdialenosti streľby (menej ako 60 až 80 m) je náraz strely počuť iba pri pomalých strelách a ani pri nich ho nie je zreteľne počuť.

Dôležité pre zodpovedného poľovníka je vedieť, že ľudské ucho dokáže oddeliť zvuky, iba ak sú od seba vzdialené viac ako 0,3 sekundy. V prípade strely, ktorá letí rýchlosťou 800 m / s by preto musela táto preletieť najmenej 80 m (0,264 s), aby tam došlo k nárazu strely (návrat zvuku 0,064 s) a aby sme ho vôbec počuli.

Náraz strely nie je pre zodpovedného poľovníka ( strelca ) spoľahlivým nástrojom pri posudzovaní, či zasiahol alebo minul zver, na ktorú mieril a preto je jedným z nebezpečných znakov dohľadávky.

Dnešné presne nastrelené zbrane a puškohľady majú oveľa väčší potenciál umiestniť bezpečný výstrel na poľovnícke vzdialenosti.