Čo vývrhom zveri ? - článok

Treba zver vyvrhovať čo najskôr ulovení ?

Odkladanie vyvrhovania sa vždy spája s hygienickými rizikami, najmä s možnosťou jej „zaparenia“. Cieľom je čo najskôr po ulovení odstrániť zo zveri vnútorné orgány, aby sa mohla vychladiť. Samozrejme, výber spôsobu závisí aj od veľkosti zvieraťa, pri rozhodovaní však musíme vychádzať z toho, o aký druh a vekovú kategóriu zveri ide, ale rozhodujú aj podmienky daného terénu i miestne zvyky. Ulovenú malú zver môžeme prevážať a uskladniť aj bez vyvrhnutia.

Ako postupovať pri reze ?

Srnčiu a diviačiu zver, najmä mladú raticovú, možno vyvrhovať aj vo zvislej polohe, čo má niektoré hygienické prednosti. Najčastejšie však vyvrhujeme zver uloženú na chrbte. Rez vedieme strednou líniou tela, od spodnej časti čeľuste a kože krku cez hrudník, brušnú oblasť až po análny otvor. Rezom do kože a podkožia však nemáme perforovať aj väzivo. Príliš hlboký rez cez podkožie a neopatrné otváranie brušnej dutiny môžu viesť k nežiaducemu narezaniu orgánov žalúdočno-črevného traktu. Pri zajačej zveri patrilo k tradičným postupom ošetrenia vytláčanie močového mechúra a pri pernatej zveri „vyháčkovanie“, moderné požiadavky na hygienu zveriny to však neodporúčajú. Hrozí totiž riziko poškodenia zažívacieho traktu a následnej kontaminácie jeho obsahom. Pri vyvrhovaní je prvoradé dodržiavanie hygienických postupov. Často sa stretávame s tým, že poľovník pri vyvrhovaní položí nôž na telo zveri, na zem a potom ho zapichne do svaloviny. V lese treba mať čistú podložku aj na odkladanie noža. Problémom býva, že poľovník nemá vždy pri sebe primeraný a vhodný nôž alebo pílku. Neraz sa trápi s tupým nástrojom. Pozor aj na príliš ostrý nôž, už boli aj takéto úrazy!

Ktoré zmeny či odchýlky od normálu si máme všímať na vnútornostiach?


– Niektoré zmeny zistí poľovník už pri vyvrhovaní. Nemá nahrádzať veterinárneho lekára a určovať diagnózu, má však upozorniť práve na odchýlky od fyziologického stavu. Pri vyvrhovaní a otvorení telovej dutiny treba predovšetkým posúdiť obsah, množstvo a charakter tekutiny, ktorá sa tu nachádza. Sledujme aj zmeny na pohrudnici, pobrušnici a zrasty orgánov. Pri vnútornostiach sa sústreďujeme na zmenu farby, konzistencie, krvácaniny, ale aj zožltnutie, inak nazývané ikterus, na zvýšenú krehkosť. Všímajme si aj nález abscesov a ložísk v tkanive, ktoré môžu mať rôzny obsah, nielen hnis. Poľovník ich nesmie narezávať. Najčastejšie sa v pľúcach a pečeni zis­ťujú parazitické červy, ktorých druhové určenie si zväčša vyžaduje laboratórne vyšetrenie. V zažívacích orgánoch sa niekedy zistí nahromadený plyn, nadmerné množstvo nestrávenej potravy, odchýlky od bežnej farby, zápach, prípadne obsah krvi. Alebo sú, naopak, prázdne, čo však vždy treba posúdiť vzhľadom na vegetačné obdobie a situáciu zveri. Každú odchýlku od normálu je nevyhnutné ohlásiť miestne príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Takúto zver treba zabezpečiť tak, aby s ňou nebolo možné do veterinárneho vyšetrenia neoprávnene manipulovať.